Ferenčáková obhajuje Čunovo proti štyrom vyzývateľom, mestská časť v roku 2023 preinvestovala 2 920 eur

Kontext

Gabriela Ferenčáková je najdlhšie slúžiaca starostka v Bratislave. Čunovo vedie od roku 2006, v októbri 2022 obhajovala funkciu už piatykrát a s podporou Strany obcí a miest (SOM Slovensko) získala 71,09 percenta hlasov (519 z 791 platných) proti dvom nezávislým kandidátom, Michaele Forróovej a Richardovi Puchalovi. Popri starostovaní sedí aj v mestskom zastupiteľstve Bratislavy, kde je členkou mestskej rady a komisie územného plánovania.

Vo voľbách 24. októbra 2026 ju čaká najtvrdšia skúška za dve dekády: proti nej stoja štyria nezávislí vyzývatelia (podnikatelia Ivan Boška a Marek Kausich, realitný maklér Marián Krist a policajt Michal Šimunek). Päť kandidátov na starostu je spolu so Starým Mestom najviac v Bratislave, a to v mestskej časti, ktorá je zo všetkých najmenšia. Za zmienku stojí, že Marián Krist je úradujúci miestny poslanec zvolený v roku 2022 a Richard Puchala, jej vtedajší protikandidát, sedí v miestnom zastupiteľstve tiež. Časť opozície teda vyrástla priamo v obecnej samospráve.

Vysvetlenie, prečo práve tu, ponúkajú čísla. Čunovo prežíva najrýchlejší relatívny rast v Bratislave: kým pri tvorbe územného plánu zóny malo 936 obyvateľov, k 31. decembru 2023 ich bolo 1 716, o rok neskôr 1 820 a sama starostka dnes hovorí o približne 1 900. Nové ulice v zóne Konopiská (projekt Mladé Čunovo, spolu 126 stavebných pozemkov) priviedli stovky nových obyvateľov, ktorých vzťah k dlhoročnej starostke je podstatne voľnejší než u starousadlíkov.

1. Rekonštrukcia vstupnej komunikácie (Petržalská ulica)

„Nevyhnutná potreba rozšírenia vstupnej komunikácie do mestskej časti, ktorá je dlhodobo vo veľmi zlom až havarijnom stave." (Bratislavský kuriér, 22. novembra 2022)

Toto bol jej explicitne pomenovaný problém číslo jeden po voľbách 2022. Príbeh cesty je pritom učebnicou komunálneho tempa: majetkovo-právne vysporiadanie sa skončilo už v roku 2013, územné rozhodnutie na rozšírenie prišlo v roku 2021 a dokumentácia pre stavebné povolenie sa pripravovala v roku 2022. Prvá etapa rekonštrukcie sa začala v decembri 2023 prípravnými prácami, pre zlé počasie sa stavba prerušila a podľa výročnej správy mestskej časti bola prvá etapa rekonštrukcie Petržalskej ulice vykonaná v roku 2024.

Niečo sa teda reálne vykopalo a položilo, čo sa o mnohých čunovských projektoch povedať nedá. Lenže po štyroch rokoch volebného obdobia je hotová jedna etapa cesty, ktorej prípravy bežia vyše desať rokov, a o dokončení ďalších etáp verejne dostupné dokumenty mlčia. Korektne treba dodať, že komunikácia patrí hlavnému mestu, mestská časť je v pozícii žiadateľa; na druhej strane Ferenčáková sedí v mestskom zastupiteľstve aj v mestskej rade, takže páky na magistrát má väčšie než ktorýkoľvek iný Čunovčan.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

2. Základná škola

„Budem sa venovať už rozpracovaným projektom, aby sme tieto dotiahli do úspešného konca, okrem iných aj základnej škole, ktorá v MČ veľmi chýba." (Bratislavský kuriér, 22. novembra 2022)

Najstarší a najboľavejší sľub. Už po voľbách 2014 Ferenčáková ohlasovala, že obratom vypíše súťaž na projektovú dokumentáciu školy aj škôlky. Škôlka nakoniec stojí, škola nie. V júni 2026, štyri mesiace pred voľbami, starostka pre Bratislavské noviny priznala, že výstavbu základnej školy mestská časť „dlhodobo plánuje", no finančne je mimo jej možností a deti naďalej dochádzajú do Petržalky.

Problém je v tom, že medzičasom sa počet detí v Čunove rastom zástavby dramaticky zvýšil a mestská časť pritom od developerov vyberá miestny poplatok za rozvoj (len v roku 2024 zapojila do rozpočtu 147 325 EUR z tohto poplatku), ktorý je zo zákona určený práve na vyvolané investície, ako sú školy. Dvanásť rokov od prvého ohlásenia projektovej dokumentácie neexistuje ani stavba, ani termín, ani zabezpečené financovanie. Že malá mestská časť nepostaví školu sama, je pravda; že sa za celé volebné obdobie nepodarilo dohodnúť financovanie s mestom, štátom či fondmi EÚ, je výsledok.

Hodnotenie: Nesplnené

3. Zdravotná starostlivosť v mestskej časti

Občianska vybavenosť ako hlavná priorita: „školy, škôlky a zdravotného strediska" (TASR/Teraz.sk, 17. novembra 2014; priorita opakovaná vo výročných správach MČ)

Ambulancia je druhá časť evergreenu o chýbajúcej občianskej vybavenosti. Tu mestská časť svoju domácu úlohu formálne spravila: priestory pre ambulanciu všeobecného lekára zrekonštruovala a pripravila. Výsledok je však podľa výročnej správy za rok 2024 trpký, „nenašiel sa zatiaľ žiadny lekár, ktorý by svoje služby poskytoval priamo v našej mestskej časti". Obyvatelia tak ďalej cestujú za lekármi do Rusoviec a do Petržalky.

Pripravená prázdna ambulancia je klasický prípad polovičného výsledku. Nedostatok všeobecných lekárov je celoslovenský problém a 1 900 obyvateľov je pre ambulanciu hraničná klientela, no iné malé samosprávy si lekárov priťahujú náborovými príspevkami či dotovaným nájmom. O takejto aktívnej snahe v Čunove verejné dokumenty nehovoria nič.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

4. Zachovanie vidieckeho charakteru a kontrola výstavby

„Snahou miestnej samosprávy naďalej ostáva, aby naša mestská časť bola predovšetkým miestom pre pokojné prímestské bývanie so zachovaním vidieckeho charakteru." (úvodné slovo starostky, Výročná správa MČ za rok 2023, marec 2024)

Deklarácia na papieri, dvojznačná prax v teréne. Čunovo je najrýchlejšie rastúca mestská časť Bratislavy a rast sa odohral práve za jej éry: zóna Konopiská sa zaplnila (developer v roku 2024 previedol na mestskú časť stavebné objekty obytného súboru Konopiská 1 v účtovnej hodnote 110 835 EUR), pripravuje sa projekt Nové Čunovo so 81 rodinnými domami od spoločnosti Vazex, a to na ploche, kde územný plán rodinné domy vôbec nepripúšťa. Zmeny a doplnky územného plánu, ktoré by výstavbu umožnili, boli zatiaľ stiahnuté z rokovania.

Na druhej strane pri megaprojekte Danubia Park (220 hektárov športovo-rekreačného areálu pri hrádzi) sa mestská časť podľa Yimby postavila tvrdo proti, hoci v roku 2007 tá istá starostka výstavbu areálu verejne podporovala. Projekt je dnes viac mŕtvy ako živý, no nie zásluhou samosprávy: investor Danubia Invest prestal od roku 2016 platiť štátu nájomné, dlh presiahol milión eur a v roku 2025 skúša oživiť aspoň golfové ihrisko. Sumárne: vidiecky ráz sa v jadre starého Čunova zatiaľ drží, ale obec, ktorá sa za jednu generáciu zdvojnásobila, sa „pokojným prímestským bývaním" nazýva čoraz ťažšie. Štyria vyzývatelia v tohtoročných voľbách sú do veľkej miery účtom za toto napätie.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

5. Záchrana kaštieľa a Ekocentrum

„Som veľmi rada, že sa kaštieľ podarilo zachrániť pre ďalšie generácie." (Bratislavské noviny, 9. júna 2026)

Jediný veľký viditeľný projekt volebného obdobia je hotový: schátraný čunovský kaštieľ prešiel komplexnou obnovou a 20. apríla 2024 sa otvoril ako Ekocentrum s interaktívnou expozíciou o dunajskej prírode. Prípravy bežali podľa starostkinej vlastnej rekapitulácie od roku 2007, takže „rýchlosť" nechajme bokom, výsledok je však reálny a Čunovu jednoznačne pomáha, aj turisticky.

Háčik je v kolónke „kto to zaplatil". Investorom a realizátorom bol Bratislavský samosprávny kraj s podporou európskych cezhraničných projektov Ecoregion SK-AT a SK-HU, rekonštrukcia bežala od roku 2021. Mestská časť bola partnerom a starostka projekt dlhodobo podporovala, čo jej slúži ku cti; pripísať si ho ako vlastný splnený sľub by však bolo priveľa. Hodnotíme preto splnenie cieľa, nie vlastnú investíciu.

Hodnotenie: Splnené (realizátorom bol BSK, nie mestská časť)

6. Podpora tradícií, folklóru a chorvátskej komunity

„Máme záujem, aby si Čunovo naďalej zachovalo svoju jedinečnosť charakterizovanú tým, že sa tu doposiaľ hovorí okrem slovenčiny aj maďarsky, nemecky a chorvátsky. … budeme tak ako doposiaľ podporovať folklórne súbory a skupiny, ktoré Čunovo reprezentujú." (úvodné slovo starostky, Výročná správa MČ za rok 2023)

Tu niet čo vyčítať, snáď okrem mierky. Mestská časť v roku 2023 rozdelila dotácie miestnym spolkom: 8 000 EUR futbalovej TJ Čunovo, 3 000 EUR folklórnemu súboru Čunovský kŕdeľ, 2 000 EUR Chorvátskemu kultúrnemu spolku na sústredenie tamburášskej skupiny Konjic a 1 000 EUR SeniorKlubu. Na Deň Čunova prispel aj kraj. Všetky dotácie boli riadne vyúčtované. Sú to malé peniaze, no presne cielené na to, čo sľub hovorí, a chorvátska identita obce žije aj vďaka nim.

Hodnotenie: Splnené

7. Budovanie občianskej vybavenosti a technickej infraštruktúry z rozpočtu MČ

„K naplneniu tohto cieľa a skvalitneniu životných podmienok je ešte potrebné zabezpečiť v prvom rade podmienky pre vybudovanie absentujúcej občianskej vybavenosti a technickej infraštruktúry." (úvodné slovo starostky, Výročná správa MČ za rok 2023)

Deklarácia znie ambiciózne, rozpočtové čísla hovoria iným jazykom. V roku 2023 mala mestská časť kapitálové výdavky 2 920 EUR. Nie je to preklep: 1 920 EUR na nákup pozemkov a 1 000 EUR zádržné. Pri 1 716 obyvateľoch to je 1,70 EUR investícií na obyvateľa za celý rok. Pre porovnanie, podobne malé Vajnory v tom istom roku preinvestovali 680 EUR na obyvateľa (4,12 milióna EUR, najmä eurofondová škola) a aj v slabších rokoch 2024 a 2025 sa držali na 49 až 55 EUR na obyvateľa.

Rok 2024 vyzerá na papieri lepšie, kapitálové výdavky 189 182 EUR (104 EUR na obyvateľa). Väčšinu z toho, 110 835 EUR, však tvorí účtovný prevod vlastníckeho práva k stavebným objektom obytného súboru Konopiská 1 od developera, teda žiadna vlastná stavba. Reálnou investíciou bolo najmä detské ihrisko pri MŠ Cédrová za 36 489 EUR; po očistení vychádza vlastné investovanie na zhruba 43 EUR na obyvateľa. Hospodári pritom mestská časť disciplinovane: rozpočty končia v prebytku, spláca sa jediný bankový úver (43 368 EUR ročne) a za rok 2023 sa do rezervného fondu odložilo 150 914 EUR. Lenže šetriť vie každý; z rezerv a nevyčerpaných poplatkov za rozvoj sa za štyri roky nepostavilo takmer nič. Jediná veľká vlastná investícia poslednej dekády, materská škola na Cédrovej za približne 570 000 EUR, sa otvorila 1. augusta 2022, tesne pred koncom minulého volebného obdobia, a aj tá stála najmä na eurofondoch z IROP.

Hodnotenie: Nesplnené

Celkové zhrnutie

Záverečný komentár

Gabriela Ferenčáková vedie Čunovo dvadsať rokov a jej éru charakterizuje poriadok v účtovníctve, drobná údržba a trpezlivé čakanie na cudzie peniaze. Keď prídu (eurofondová škôlka, krajský kaštieľ, EuroVelo), Čunovo z nich profituje. Keď neprídu, nedeje sa takmer nič: rok s kapitálovými výdavkami 2 920 EUR by si nedovolila žiadna iná bratislavská mestská časť. Najväčší dlh volebného obdobia je základná škola, sľubovaná od roku 2014, dnes rovnako ďaleko ako vtedy, hoci obec sa medzitým zdvojnásobila a od developerov vybrala státisíce na poplatku za rozvoj.

Práve ten rast je paradoxom jej pôsobenia. Starostka sľubuje vidiecky pokoj, no za jej úradovania sa Čunovo stalo najrýchlejšie rastúcou mestskou časťou Bratislavy a nová zástavba jej priviedla voličov, ktorí ju nepoznajú a služby, ktoré im chýbajú, vidia triezvo. Päť kandidátov na starostu v najmenšej mestskej časti Bratislavy, z toho úradujúci poslanec a bývalý protikandidát v zastupiteľstve, nie je náhoda. Je to prvý skutočný test, či na pokojné spravovanie bez veľkých investícií stačí povesť dobrej gazdinej aj v obci, ktorá už dávno nie je dedinou spred dvadsiatich rokov.

Metodická poznámka: Ferenčáková nemala v roku 2022 zverejnený štruktúrovaný volebný program (kampaňový web neexistuje). Sľuby preto rekonštruujeme z jej povolebných vyjadrení pre Bratislavský kuriér (november 2022), z rozhovorov pre TASR a Bratislavské noviny a z priorít, ktoré sama opakovane deklaruje vo výročných správach mestskej časti. Toto hodnotenie s tým otvorene počíta a tam, kde ide skôr o dlhodobú deklaráciu než o konkrétny sľub, to priznáva.

Poznámka: Hodnotenie vychádza z verejne dostupných informácií (médiá, web MČ, rozpočty). Hodnotenie je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.