Bratislava dlhuje rekordných 245 miliónov eur, zákonný pomer dlhu k príjmom pritom klesol z 52 na 46 percent

Najprv jednoducho

Mesto hospodári podobne ako veľká domácnosť. Má príjmy z daní a od štátu, platí prevádzku, teda MHD, osvetlenie, odvoz odpadu či domovy seniorov, a na väčšie investície si berie úvery. Zákon pri tom nesleduje, koľko eur mesto dlhuje, ale koľko dlhuje v pomere k tomu, čo za rok zarobí, podobne ako banka pri hypotéke porovnáva dlh s príjmom rodiny.

Tento pomer sa volá ukazovateľ zadlženosti. Zákon dovoľuje obci dlh najviac 60 percent ročných bežných príjmov a od 50 percent musí primátor zastupiteľstvu vysvetľovať, ako dlh zníži. Bratislava mala pomer koncom roka 2018 na 52 percentách, koncom roka 2025 na 46 percentách a na rok 2026 plánuje 43 až 44 percent. Keď vedenie mesta hovorí o historicky najnižšej zadlženosti, hovorí o tomto čísle a číslo sedí.

Dlh v eurách vyzerá inak. Koncom roka 2018 mesto dlhovalo 142 miliónov eur, koncom roka 2025 to bolo 232 miliónov a spolu s úverom od štátneho rozvojového fondu, ktorý sa do zákonného pomeru nepočíta, 245 miliónov, najviac v histórii. Pomer klesol preto, že príjmy rástli rýchlejšie ako dlh, z 304 miliónov v roku 2018 na 570 miliónov v roku 2025.

Veľkú časť tohto rastu tvoria peniaze, ktoré mestom len pretečú. Štát posiela cez rozpočet hlavného mesta peniaze na základné školy a od roku 2025 aj na škôlky a mesto ich preposiela mestským častiam; táto položka narástla zo 45 miliónov na 168 miliónov. Ďalšou časťou je daň z nehnuteľností, ktorú mesto od roku 2018 zdvojnásobilo.

Dvakrát mestu pomohol štát. V roku 2019 mu odpustil desať miliónov starej výpomoci a v roku 2023 ďalších deväť miliónov covidovej pôžičky. Bez týchto dvoch odpustení by bol pomer dlhu k príjmom dnes o štyri body vyšší.

A potom sú tu mestské firmy. Dopravný podnik, vodárne či spoločnosť, ktorá spravuje verejné osvetlenie, si na autobusy, kanalizáciu a LED lampy požičiavajú samy a do zákonného ukazovateľa mesta sa ich úvery nepočítajú, lebo mesto za ne neručí. Splácať ich však budú cestujúci, odberatelia vody a najmä mestský rozpočet, z ktorého dopravný podnik dostáva vyše sto miliónov ročne. Ak sa spočíta mesto a všetky jeho firmy, dlhuje skupina bankám 470 miliónov eur, približne 980 eur na každého obyvateľa; mesto samo dlhuje približne 510 eur na obyvateľa.

Pre obyvateľa to znamená jednu vec: splátky. Úroky a istiny stáli mesto v roku 2017 necelých šesť miliónov ročne, v roku 2026 to bude 26 miliónov, viac než celý rozpočet mestskej polície. Vedenie mesta má pravdu, že pomer klesol, kritici majú pravdu, že dlh je rekordný a časť z neho sa presunula do firiem. Obe strany čítajú ten istý dokument, len iný riadok.

Dve čítania jedného čísla

Vedenie mesta v kampani opakuje, že zadlženosť Bratislavy klesla z 52 na 44 percent a je najnižšia v novodobej histórii mesta, a úvery mestských firiem opisuje ako investície do autobusov, kanalizácie a osvetlenia. Primátor Matúš Vallo v diskusii pod príspevkom o rozpočte na rok 2026 napísal, že zadlženosť sa posudzuje podľa pomeru k príjmom, nie podľa absolútnej sumy, lebo len pomer vyjadruje schopnosť mesta dlh splácať. „Nie je to náš výmysel, vychádza to zo zákona o rozpočtových pravidlách samosprávy a európskych fiškálnych pravidiel," zaznamenal jeho reakciu portál Bratislavak.sk.

Kritici, medzi nimi ekonómovia a bývalí mestskí poslanci, namietajú, že klesol len pomer, nominálny dlh je najvyšší v histórii, časť dlhu sa presunula do mestských firiem a menovateľ narástol aj vďaka dvojnásobnej dani z nehnuteľností.

Redakcia obe verzie porovnala so záverečnými účtami mesta za roky 2017 až 2025, s konsolidovanou výročnou správou za rok 2024, s účtovnými závierkami mestských firiem za rok 2025, s materiálmi k úverom vrátane stanovísk mestskej kontrolórky, s úverovou zmluvou na kúpele Grössling v registri zmlúv a so správou Najvyššieho kontrolného úradu z roku 2024. Výsledok nesedí ani s jednou kampaňovou verziou.

Čo zákon meria a čo nemeria

Metodická poznámka. Zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v paragrafe 17 dovoľuje obci dlh najviac vo výške 60 percent skutočných bežných príjmov predchádzajúceho roka a ročné splátky istín a úrokov najviac 25 percent týchto príjmov znížených o transfery zo štátu a z Európskej únie. Do dlhu sa počítajú úvery, pôžičky, návratné výpomoci od štátu a ručiteľské záväzky obce; nepočítajú sa úvery zo Štátneho fondu rozvoja bývania, predfinancovanie eurofondov ani úvery z finančných nástrojov, akým je National Development Fund II. Úvery dcérskych spoločností bez ručenia mesta do ukazovateľa nevstupujú. Pri 50 percentách musí primátor do 15 dní predložiť zastupiteľstvu zdôvodnenie a návrh opatrení, pri 58 percentách nastupujú rozpočtové obmedzenia, nad 60 percent pokuta.

Ukazovateľ je teda brzda, nie známka za hospodárenie. Do menovateľa vstupujú aj príjmy, ktoré mestom len pretečú, čitateľ nevidí dlh mestských firiem a klesne aj vtedy, keď dlh za mesto zaplatí štát. Všetky tri veci sa v Bratislave stali.

Zdroj: záverečné účty mesta za roky 2017 až 2025, materiály k úverom 2025 a 2026, rozpočet 2026. Dlh v rokoch 2018 a 2020 až 2022 obsahuje aj návratné výpomoci od štátu. Úver 13,3 milióna eur od National Development Fund II z roku 2023 (zostatok 12,7 milióna) je mimo ukazovateľa; ministerstvo financií ho za rok 2023 započítalo a v hodnotení INEKO za rok 2023 mal magistrát 50,8 percenta, teda prvé sankčné pásmo.

Pokles v jednom roku a dve odpustenia

Celý pokles sa odohral v roku 2019, z 51,66 percenta koncom roka 2018 na 45,35 percenta koncom roka 2019. Odvtedy sa ukazovateľ sedem rokov drží medzi 45 a 48,5 percenta a skutočnosť za rok 2025 (45,91 percenta) je vyššia než v rokoch 2019 a 2021.

Z poklesu o 6,3 bodu urobil rast bežných príjmov 4,9 bodu a odpustenie štátnej výpomoci 3,3 bodu; nové čisté zadlžovanie mesta pridalo 1,9 bodu späť.

Metodická poznámka. Rozklad počítame tak, že najprv dosadíme starý dlh do nových príjmov (efekt menovateľa) a zvyšok pripíšeme zmene dlhu, ktorú rozdelíme na odpustenú výpomoc a čisté nové úvery (10 miliónov od UniCredit mínus 4,3 milióna splátok).

Odpustená výpomoc je 10 miliónov eur, ktoré mestu poskytlo ministerstvo financií v rokoch 2014 a 2015. Vláda ich uznesením z 27. novembra 2019 odpustila; bez toho by dlh koncom roka 2019 bol 148 miliónov a ukazovateľ 48,6 percenta.

Druhé odpustenie prišlo na jeseň 2023. Vláda Ľudovíta Ódora 13. septembra 2023 schválila zánik covidových pôžičiek všetkým samosprávam spolu za 151,9 milióna eur a Bratislave tak zanikla výpomoc 9,3 milióna z roku 2020, ktorú mala splácať v rokoch 2024 až 2027. Spolu 19,3 milióna, zhruba štyri body ukazovateľa, ktoré mesto nesplatilo. Ani jedna strana sporu ich neuviedla.

Menovateľ, ktorý mesto nemôže minúť

Bežné príjmy mesta vzrástli od roku 2018 o 266 miliónov eur. Podielová daň z príjmov fyzických osôb z toho tvorí 67 miliónov, daň z nehnuteľností 35 miliónov a transfer zo štátu na školstvo približne 123 miliónov.

Transfer na školstvo mesto prijme a v plnej výške pošle mestským častiam, ktoré zriaďujú školy; v roku 2025 prijalo 168,1 milióna a odoslalo 167,2 milióna. Skok v roku 2025 spôsobila zmena financovania materských škôl, ktoré štát začal platiť cez transfer namiesto podielovej dane.

Metodická poznámka. Ak dlh mesta porovnáme s bežnými príjmami bez tohto prietoku, teda s peniazmi, z ktorých mesto naozaj môže splácať, vychádza v roku 2018 podiel 61 percent, v roku 2025 58 percent a v roku 2026 opäť približne 61 percent. Nie je to zákonná metrika a ostatné mestá sa počítajú rovnako ako Bratislava, takže pri porovnaní s Košicami (22 percent) alebo Trnavou (31 percent) platí zákonné číslo. Pre otázku, či je mesto dnes schopnejšie splácať než v roku 2018, je však tento pohľad presnejší: v pomere k vlastným príjmom je zadlžené rovnako.

S touto podmienkou počíta aj magistrát. Rozhodnutie primátora o znižovaní zadlženia z novembra 2025 stavia cieľ na predpoklade „zachovania aktuálneho spôsobu (metodiky) výpočtu zadlženia" a súčasného financovania dvojstupňovej samosprávy. Ak by štát poslal peniaze na školy priamo mestským častiam, ukazovateľ mesta by stúpol o desať bodov bez jediného nového úveru.

Koľko dlh stojí

Úroky a splátky istín stáli mesto v roku 2017 5,6 milióna eur, v roku 2025 19,3 milióna a na rok 2026 je v rozpočte 26,3 milióna, z toho 7,9 milióna úroky. To je viac než rozpočet mestskej polície na rok 2026 (18,8 milióna). Samotné úroky vzrástli za štyri roky z 0,3 na 5 miliónov, dôsledok vyšších sadzieb aj vyššieho dlhu.

Zákonný limit 25 percent je ďaleko. Podľa stanoviska mestskej kontrolórky k úveru na rok 2026 bude podiel splátok na znížených bežných príjmoch 7,5 až 7,7 percenta, v roku 2024 to boli 4,4 percenta.

Približne tri pätiny dlhu sú na variabilných sadzbách viazaných na trojmesačný Euribor s maržou 0,05 až 0,25 percentuálneho bodu. Najbližšia veľká splatnosť je úver ČSOB z roku 2024 vo výške 45 miliónov s fixnou sadzbou 2,86 percenta: v roku 2026 sa z neho splatí 2,75 milióna a zvyšných 42,25 milióna je splatných do 31. decembra 2027, rok po voľbách. Ostatné veľké úvery sú splatné v rokoch 2043 až 2046.

Úver 30 miliónov z roku 2025 mesto v materiáli pre zastupiteľstvo zdôvodnilo potrebou „dorovnania rozdielu medzi príjmami a výdavkami rozpočtu" a dodalo, že „predmet obstarania nie je viazaný na konkrétne projektové investície". Úver 30 miliónov od VÚB na rok 2026 je podľa materiálu viazaný na konkrétne projekty, najmä Ružinovskú radiálu (4,5 milióna) a opravy ciest (3 milióny); čerpať sa má v rokoch 2026 a 2027, splácať od roku 2028.

Dlh, ktorý v ukazovateli nie je

Konsolidovaný celok mesta tvorí magistrát a 43 organizácií, z toho deväť obchodných spoločností. Rozpočtové a príspevkové organizácie bankové úvery nemajú. Majú ich Bratislavská vodárenská spoločnosť, v ktorej má mesto 59 percent, Dopravný podnik Bratislava, Technické siete Bratislava a Bratislavská spoločnosť pre správu majetku.

Zdroj: individuálne účtovné závierky z registra účtovných závierok a materiály zastupiteľstva so závierkami firiem za rok 2025, konsolidované závierky mesta. Dopravný podnik za rok 2016 je dopočet z konsolidovanej závierky, za roky 2021 a 2022 z prehľadu úverov v jej poznámkach. Konsolidované súvahy mesta majú medzery, za rok 2019 vykazujú úvery skupiny 177 miliónov, hoci samotné vodárne mali vo vlastnej závierke 64 miliónov.

Dlh skupiny stál šesť rokov na mieste, medzi 236 a 260 miliónmi, a celý nárast prišiel v rokoch 2022 až 2025, o 222 miliónov. Mesto pridalo 89 miliónov, vodárne 70 miliónov, dopravný podnik 51 miliónov a Technické siete 12 miliónov. V pomere k bežným príjmom mesta je dlh skupiny v roku 2025 na 82 percentách, teda tam, kde bol v roku 2018.

V prepočte na obyvateľa dlhuje mesto samo približne 510 eur a so všetkými firmami 980 eur. INEKO uvádza pre Bratislavu vrátane mestských častí 597 eur, priemer slovenských miest je 292 eur.

Najväčšiu časť dlhu firiem, ktorú v konečnom dôsledku platí mestský rozpočet, má dopravný podnik. Cestovné pokrýva 27 percent jeho nákladov (50,4 milióna zo 185 miliónov v roku 2025), na prevádzku MHD vynaložilo mesto v roku 2025 podľa záverečného účtu 111,6 milióna eur a v rozpočte na rok 2026 má pre podnik 120 miliónov. Podnik skončil rok 2025 v strate milión eur a jeho úvery vzrástli z 21 miliónov v roku 2021 na 72,4 milióna.

V poznámkach k závierke za rok 2025 podnik píše, že jeho riziko likvidity „je významne ovplyvnené rizikom likvidity objednávateľa výkonov MHD Hlavné mesto SR Bratislava". Už pri nákupe 70 kĺbových autobusov v roku 2021 oznámil, že úver „bude zohľadnený v navýšení financovania DPB od hlavného mesta"; z nového úveru z roku 2025 za viac než 31 miliónov eur bez DPH financuje ďalších 115 autobusov. Investície to sú, splácať ich však bude mestský rozpočet cez inú položku.

Najvyšší kontrolný úrad opísal v roku 2024 aj konkrétny presun. Mesto koncom roka 2023 „z dôvodu zabezpečenia vyrovnaného rozpočtu" krátilo kapitálové výdavky dopravnému podniku o 8 miliónov eur a podnik si 8. decembra 2023 vzal od Slovenskej sporiteľne dva úvery spolu 12 miliónov, ktoré podľa kontrolórov použil v rozpore s účelom a bez včasného súhlasu ministerstva financií. Kontrolóri to nazvali prenosom úverového zaťaženia mesta na obchodnú spoločnosť; mesto podalo jedenásť námietok, úrad ich v šiestich prípadoch odmietol. V tej istej správe úrad uvádza, že mesto má na eurofondové projekty zazmluvnených šesť úverov spolu 140 miliónov eur a pri každom ďalšom investičnom projekte „je odkázané na čerpanie úveru na pokrytie spolufinancovania".

Vodárne investujú 29 až 30 miliónov ročne do vodovodov, kanalizácie a čistiarní. Financujú to z úverov Rozvojovej banky Rady Európy a Európskej investičnej banky (rámce spolu 80 miliónov, do konca roka 2025 čerpaných 35) a splácajú ich z regulovaného vodného a stočného; dividendu mestu nevyplácajú. Technické siete si na LED osvetlenie požičali 12,1 milióna, do konca roka 2025 vymenili 36 102 svietidiel a spotrebu elektriny znížili oproti roku 2018 o 30 percent, za rok 2025 o 6 118 megawatthodín, pri cene 205 eur za megawatthodinu zhruba 1,25 milióna ročne.

Ďalší dlh je v pláne. Mestská spaľovňa OLO pripravuje modernizáciu za 190 až 250 miliónov eur financovanú bankovým klubom; žiadosť o 30 miliónov z Modernizačného fondu neuspela a zastupiteľstvu chce spoločnosť projekt predložiť v prvom štvrťroku 2027.

Kúpele Grössling už úver majú. Mestská spoločnosť MKK Grössling podpísala 18. mája 2026 zmluvu o dielo s Metrostavom Slovakia za 24,7 milióna eur bez DPH a v ten istý deň zmluvu o úvere s UniCredit Bank na 21,2 milióna eur: 19,8 milióna investičný úver a 1,4 milióna na zabezpečenie úrokových sadzieb. Úrok je šesťmesačný Euribor plus 1,65 percentuálneho bodu, čerpať sa má do konca roka 2028 a istina sa splatí v polročných splátkach od júna 2029 do decembra 2045, od 371-tisíc eur na začiatku po 826-tisíc na konci. Celkové náklady projektu sú v zmluve 39,6 milióna eur bez DPH; pri založení spoločnosti v roku 2021 mesto hovorilo o 15 miliónoch a úvere do 10 miliónov.

Vlastné zdroje projektu, 19,8 milióna, tvorí podľa zmluvy nepeňažný vklad mesta (budovy a pozemky za 8,8 milióna), 4,1 milióna od štátneho Slovak Investment Holdingu, 3,35 milióna, ktoré mesto už vložilo v hotovosti, a ďalších 3,5 milióna, ktoré sa mesto zaviazalo vložiť do 31. decembra 2027. V trojstrannej dohode s bankou o krytí prekročenia nákladov mesto navyše sľúbilo, že ak sa vyčerpá polovica rezervy rozpočtu projektu (3,4 milióna), požiada zastupiteľstvo o ďalší vklad najmenej 2,25 milióna eur. Kým úver nesplatí, spoločnosť nesmie vyplácať podiel na zisku a mesto sa v patronátnom vyhlásení zaviazalo podporovať návštevnosť kúpeľov aj cez sociálne fondy mestských firiem.

Vysvetlenie. Cost overrun guarantee je dohoda, ktorou sa vlastník zaväzuje doplatiť, ak stavba stojí viac, než počíta rozpočet; banka tak neplatí prekročenie z úveru. Patronátne vyhlásenie nie je ručenie za dlh, mesto ním banke sľubuje, že si podiel v spoločnosti ponechá a bude projekt podporovať tak, aby úver splatila spoločnosť sama. Ani jeden z týchto záväzkov sa v zákonnom ukazovateli zadlženosti mesta neobjaví, rovnako ako úvery OLO či dopravného podniku.

V hodnotení finančného zdravia INEKO za rok 2025, zverejnenom 21. septembra 2026, skončil magistrát so skóre 4,08 zo 6 posledný medzi krajskými mestami, pre výšku dlhu a nižší prebytok bežného rozpočtu. Záväzky po lehote splatnosti má 0,12 percenta bežných príjmov.

Investície a dane

Mesto investuje viac ako predchodcovia. Kapitálové výdavky boli v rokoch 2017 a 2018 po 29 miliónov eur, v rokoch 2019 až 2025 spolu 411 miliónov, s vrcholom 98 miliónov v roku 2024. Mesto uvádza 431,7 milióna z porovnania kapitálových rozpočtov; toto číslo použilo už v marci 2025, takže rok 2025 je v ňom rozpočet, nie skutočnosť 74,5 milióna. Zhruba 138 miliónov investícií z rokov 2020 až 2025 zaplatili granty Európskej únie a štátu.

Na rok 2026 je v rozpočte 136 miliónov investícií, z toho 107 miliónov má prísť z grantov; do konca marca 2026 prišlo jedno percento.

Metodická poznámka. Pri investíciách treba rozlišovať ich dopad na budúci bežný rozpočet, nie ich kvalitu. LED osvetlenie a vodovody si prevádzku znižujú alebo platia samy, nová električková trať je nová verejná služba, ktorej prevádzku bude mesto spolufinancovať tak ako celú MHD. To nie je argument proti tratiam, rozvíjajúce sa mesto svoje služby rozvíjať musí a nová trať môže nahradiť drahšie autobusové linky. Je to dôvod, prečo sa udržateľnosť dlhu nedá posúdiť len z dlhovej služby, ale spolu s rastom dotovaných prevádzok.

Výnos dane z nehnuteľností pre mesto vzrástol z 33,7 milióna eur v roku 2018 na 68,4 milióna v roku 2025 dvoma zvýšeniami. Prvé platí od roku 2020 a mesto ho prijalo z vlastnej iniciatívy dva roky pred prvým vládnym balíčkom. Druhé od roku 2024, v priemere o 35 percent pri bytoch a o 46 percent pri podnikateľských stavbách, mesto zdôvodnilo nižšou prognózou podielovej dane po opatreniach predchádzajúcich vlád a infláciou; takmer polovica výnosu mala ísť na prevádzku dopravného podniku. Konsolidačný balíček vlády Roberta Fica prišiel až na jeseň 2024. Podielová daň vzrástla od roku 2018 o 44 percent.

Ktoré investície dávajú zmysel

Dlh sám osebe nehovorí, či sa peniaze minuli dobre. Investície preto posudzujeme dvoma meradlami: či ich Matúš Vallo sľúbil v programe, za ktorý ho voliči v rokoch 2018 a 2022 zvolili, a či obstoja pred bežným rozumom. Údržbu a výmenu dožitej infraštruktúry musí robiť každé vedenie bez ohľadu na program; naopak sľúbená investícia nie je rozumná automaticky, ak jej cena vzrástla niekoľkonásobne alebo ak mestu zvýši budúce prevádzkové výdavky bez krytia.

Metodická poznámka. Program 2018 posudzujeme podľa Plánu Bratislava a jeho zhrnutia na kampaňovom webe vallo2018.sk, ktoré pri odpočtoch citovali blogy a médiá v rokoch 2020 a 2022; program 2022 na tie isté priority nadviazal a jeho stav zhrnul Postoj v októbri 2022. Program 2026 („Bratislava je náš domov", 2. júna 2026) používame len na to, čo mesto samo označuje za nedokončené. Tri stupne: rozumná, rozumná s výhradou, sporná.

Petržalská električka bola hlavný sľub Plánu Bratislava („dobudujeme električkovú trať v Petržalke") a je hotová: 3,9 kilometra trate od Jungmannovej po Janíkov dvor jazdí od 27. júla 2025. Zmluva z roku 2021 znela na 74,6 milióna eur bez DPH, rozpočet stavby skončil na 99 miliónoch a termín sa z konca roka 2023 posunul o rok a pol; NKÚ k dopravným projektom pripočítal nezrovnalosti za 13,8 milióna. Väčšinu zaplatili eurofondy, mesto spolufinancovanie z úverov. Bežný rozum tu hovorí to isté ako program, trať do najväčšieho sídliska, na ktorú platí Únia, sa odmieta ťažko. Účet príde inde: každá nová trať a každý nový autobus zvyšuje úhradu dopravnému podniku, ktorá vzrástla zo 62 miliónov v roku 2018 na 111,6 milióna v roku 2025.

Modernizácia Karloveskej a Vajnorskej radiály je hotová, Ružinovská sa začína s grantom 46 miliónov v rozpočte 2026, trolejbusové trate pribudli štyri. Program to sľuboval, no sľubovať to ani nebolo treba, výmena dožitých koľají je údržba, ktorú by robil ktokoľvek. Výhrada patrí realizácii: trať Hlavná stanica – Patrónka – Riviéra nebola dokončená včas a podnik ju musel dofinancovať 1,1 milióna z vlastného, Dúbravsko-Karloveská radiála nebola podľa NKÚ skolaudovaná štyri roky po spustení. Nesplnené zostali sľuby z roku 2018 na predĺženie električky v Dúbravke a v Ružinove a električku cez Nivy do Podunajských Biskupíc; program 2026 ich sľubuje znova.

Obnova vozidiel je rovnaký prípad: 70 kĺbových autobusov z roku 2021 a 115 autobusov z roku 2025 nahrádzajú dvanásť- až štrnásťročné vozidlá, električky platia eurofondy. Rozumná investícia, sporný je spôsob, akým sa platí. Podnik si požičiava sám, dlh nevidno v ukazovateli mesta a splátky idú z mestskej úhrady, ako to opísal NKÚ pri dvanásťmiliónovom úvere z decembra 2023.

Parkovacia politika je jediná veľká položka programu, ktorá si na seba zarába. Sľúbená bola v roku 2018 („jednotná parkovacia politika zvýhodňujúca rezidentov"), spustená v roku 2021 po zónach, v roku 2025 priniesla 18,2 milióna eur a fond mobility z nej dostal 8,8 milióna. Druhá polovica toho istého sľubu, záchytné parkoviská na okraji mesta, ostala na papieri; program 2026 sľubuje dve pri zoo a na Zlatých pieskoch s 843 miestami.

LED osvetlenie a vodárne sú investície, ktoré program nepotreboval. Technické siete vymenili 36 102 svietidiel, úspora elektriny 1,25 milióna ročne splatí úver 12,1 milióna zhruba za desať rokov a svietidlá by bolo treba vymeniť tak či tak. Vodárne obnovujú sieť za 29 až 30 miliónov ročne a splácajú to z vodného; jediná politická otázka je výška vodného, nie to, či sa kanalizácia opravovať má.

Údržba ciest, chodníkov a mostov je opačný prípad: robí sa, ale málo. Mesto v roku 2025 opravilo 72 406 štvorcových metrov vozoviek, na mosty dalo 1,7 milióna a most Bojnická drží na podopretí v dočasnej prevádzke; úver na rok 2026 má na opravy ciest 3 milióny a na mosty 1,29 milióna. Pri dlhu 245 miliónov sú to drobné, a práve tu program nerozhoduje, opravovať mosty musí každý primátor.

Nájomné byty sľuboval Vallo v roku 2018 aj v roku 2022. Za osem rokov mesto dokončilo jeden dom, 103 bytov na Muchovom námestí za 11 miliónov, z toho z vlastných zdrojov 4 milióny, zvyšok dotácia ministerstva dopravy a úver zo Štátneho fondu rozvoja bývania; prvý mestský nájomný dom od roku 2014. Pre mesto lacná a rozumná investícia, len jej je málo: len reštituentom dlhuje mesto približne päťsto bytov a program 2026 sľubuje ďalších 700.

Verejné priestory boli témou, s ktorou architekt Vallo kandidoval, a mesto ich robí cez Metropolitný inštitút: Živé námestie, program Živé miesta, promenády. Prvú etapu Živého námestia platí najmä Program Slovensko (10,8 milióna v rozpočte 2026). Výhrada je jednoduchá: časti, ktoré mesto platí z vlastných peňazí a úverov, súťažia s údržbou a bytmi o ten istý rozpočet.

Kúpele Grössling sú jediná položka, kde ambícia programu prehrala s bežným rozumom. Neboli sľubom z roku 2018, o rekonštrukcii rozhodlo vedenie mesta v roku 2020 s odhadom „okolo 14 miliónov eur". Dnes sú celkové náklady 39,6 milióna eur bez DPH, mesto do spoločnosti vložilo budovy a pozemky za 8,8 milióna a 3,35 milióna v hotovosti, ďalších 3,5 milióna vloží do konca roka 2027 a spoločnosť si požičala 21,2 milióna, ktoré má splácať zo vstupného do roku 2045. Kúpele nie sú údržba ani služba, ktorú mesto musí poskytovať; ako vlastník pamiatky ho zákon zaväzuje budovu zachovať, nie prevádzkovať v nej bazén. Za 39,6 milióna by mesto postavilo tri domy ako na Muchovom námestí.

Spaľovňa ZEVO nebola v žiadnom programe a je nevyhnutná: kotly z rokov 1972 až 1978 sú na konci životnosti a bez vlastnej spaľovne by mesto platilo za odpad cudziemu prevádzkovateľovi. Otázka nie je, či ju modernizovať, ale za koľko a z čoho. OLO nemá vlastné zdroje, projekt za 190 až 250 miliónov má ísť celý z bankového úveru a rozhodne o ňom zastupiteľstvo zvolené v októbri, v prvom štvrťroku 2027.

Z prehľadu vychádza jednoduchý obraz. Veľké dopravné stavby, ktoré tvoria väčšinu dlhu mesta, boli v programe a majú zmysel, stáli však viac a trvali dlhšie, než mesto sľubovalo, a zdvihli prevádzkové výdavky. Údržba a byty sú rozumné a dostali málo. Sporné sú dve veci: Grössling a spôsob, akým sa dlh presúva do firiem.

Cieľ pod 40 percent

V novembri 2025 predložilo mesto zastupiteľstvu rozhodnutie primátora RP45 s cieľom znížiť zadlženie pod 40 percent do roku 2030. Nástroj je jeden: každý rok mimoriadna splátka najdrahšieho úveru, financovaná z 30 percent príjmov z predaja majetku, z 50 percent príjmov z nového poplatku za kapacitu mestských pozemkov (developer si za odplatu započíta mestský pozemok pod cestou do výpočtu podlažnej plochy) a z 20 percent výnosov investícií s návratnosťou. Metodika poplatku sa pripravuje; prvá mimoriadna splátka v rozpočte na rok 2026 je 1,4 milióna eur, 0,6 percenta dlhu.

Metodická poznámka. Ukazovateľ za rok 2030 sa počíta z bežných príjmov roku 2029. Pri raste príjmov o 2 až 4 percentá ročne budú v roku 2029 na úrovni 641 až 680 miliónov a 40 percent z nich je 256 až 272 miliónov. Dlh má byť koncom roka 2026 podľa projekcie mesta 244 miliónov.

Cieľ teda nevyžaduje splatiť navyše ani euro istiny a dovoľuje dlh do roku 2030 zvýšiť o 12 až 28 miliónov. Oproti tempu rokov 2022 až 2025, keď dlh mesta vzrástol o 76 miliónov, je to spomalenie, nie splácanie. Rozhodnutie je interný predpis záväzný pre zamestnancov magistrátu, nie uznesenie zastupiteľstva; strop na nové úvery ani pravidlo pre dlh firiem neobsahuje.

Čo príde

Voľby primátora a mestského zastupiteľstva sú v sobotu 24. októbra 2026. Nové vedenie prevezme dlh, ktorý má podľa projekcie mesta koncom roka 2026 dosiahnuť 244 miliónov eur (s úverom od National Development Fund II 256 miliónov), dlhovú službu 26 miliónov ročne a splátku 42,25 milióna z úveru ČSOB do 31. decembra 2027, ktorej refinancovanie bude musieť riešiť v rozpočte na rok 2027.

Do konca roka 2027 sa dočerpá úver 30 miliónov od VÚB a do toho istého termínu má mesto vložiť 3,5 milióna do kúpeľov Grössling. OLO chce v prvom štvrťroku 2027 predložiť zastupiteľstvu financovanie spaľovne za 190 až 250 miliónov a kúpele majú byť dokončené do konca roka 2028, prvá splátka ich úveru je v júni 2029. Záverečný účet za rok 2026, prvý po voľbách, musí zastupiteľstvo prerokovať do konca júna 2027.