Šubová ide na magistrát s piatimi programovými bodmi, ani jeden nemá vyčíslené náklady

Post: primátorka hlavného mesta SR Bratislavy Voľby: sobota 24. októbra 2026 (spojené komunálne a župné voľby) Kampaň: „Otvorím Bratislavu" (zuzanasubova.sk ) Politická príslušnosť: predsedníčka strany Pirátska strana – Slovensko, kandiduje s jej podporou

Profil bol spracovaný 2. septembra 2026 výlučne z verejne dostupných zdrojov: z kampaňového webu kandidátky, z mediálnych článkov a rozhovorov, z otvorených dát Štatistického úradu SR, z rozpočtových dokumentov mesta a z výročnej správy Dopravného podniku Bratislava. Program je prevzatý priamo z webu zuzanasubova.sk , nie zo sprostredkovaných článkov. Kandidátka doteraz nezastávala výkonnú funkciu v samospráve, preto profil nehodnotí plnenie sľubov, ale jej doterajšie verejné pôsobenie a realizovateľnosť programu. Zoznam zdrojov je na konci dokumentu.

Kto je Zuzana Šubová

Zuzana Šubová (57) je ekonómka, absolventka Ekonomickej univerzity v Bratislave. Podľa vlastného životopisu spoluzakladala slovenskú pobočku bankopoisťovne BNP Paribas Cardif, kde pôsobila ako členka predstavenstva a obchodná riaditeľka; roky pôsobenia na webe neuvádza. Profil na SME.sk ju v súčasnosti eviduje ako realitnú maklérku.

Verejnosť ju pozná predovšetkým ako oznamovateľku podozrení z rozkrádania eurofondov v rezorte pôdohospodárstva. Vo verejnej správe prešla ministerstvom pôdohospodárstva (od júla 2016 do marca 2017 viedla odbor technickej pomoci), sekciou eurofondov na ministerstve životného prostredia, štyri mesiace bola podpredsedníčkou Správy štátnych hmotných rezerv (máj až september 2020) a približne štyri mesiace viedla novú sekciu prevencie korupcie na Pôdohospodárskej platobnej agentúre (od decembra 2021). Ani na jednom z týchto miest nevydržala dlho. Sama to vysvetľuje tým, že narazila na korupciu a nadriadení sa jej chceli zbaviť; jej bývalí šéfovia hovorili o slabom výkone odboru alebo o tom, že si ľudsky nesadli. Obom pohľadom sa venuje časť o doterajšom pôsobení.

Kandidatúru ohlasovala postupne. Prvého marca 2026 napísala na sociálnych sieťach, že ju „vážne zvažuje", 24. marca ju potvrdila v relácii online televízie PubliQ a 18. mája 2026 predstavila program. Motiváciu formuluje skôr celoštátne než mestsky: „Som presvedčená, že ak chceme opraviť Slovensko, môžeme začať Bratislavou." O súčasnom primátorovi hovorí, že ju sklamal. Súboj medzi Matúšom Vallom a Jozefom Rážom označuje za súboj záujmov, nie vízií: podľa nej majú obaja väzby na oligarchov a v prípade výhry ktoréhokoľvek z nich by cez nich finančné skupiny presadzovali svoje záujmy. Ide o jej tvrdenie bez predložených dôkazov a v tomto profile ho tak treba čítať.

Na webe o sebe uvádza „20+ rokov praxe v audite", „0 % korupčných káuz", „100 % transparentnosť" a „10+ plánov pre rozvoj BA". Samotný web pritom obsahuje päť programových bodov.

Doterajšie verejné pôsobenie

Oznamovateľka: ministerstvo, hmotné rezervy, platobná agentúra

Na ministerstve pôdohospodárstva za ministerky Gabriely Matečnej (nominantka SNS) upozornila na poradenské služby firmy Deloitte za 120 až 140 eur na hodinu, ktoré podľa nej mohli robiť vlastní zamestnanci ministerstva. Obrátila sa na ministerku, generálneho tajomníka aj na poslancov, po odchode z úradu podala trestné oznámenie na Úrad špeciálnej prokuratúry a NAKA a žalobu na ochranu osobnosti. Jej podnety si v decembri 2018 vypočula delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá ich postúpila úradu OLAF. Matečná jej odbor označila za nefunkčný s vysokou chybovosťou; Šubová to odmieta a odvoláva sa na odmeny, ktoré dostala na jeseň 2016. V januári 2026 tvrdila, že trestné stíhanie Matečnej v kauze Slanské lesy sa začalo na základe informácií, ktoré poskytla polícii ona. Nezávisle sa to potvrdiť nedá.

V máji 2020 ju vláda Igora Matoviča (ako nominantku SaS) vymenovala za podpredsedníčku Správy štátnych hmotných rezerv. Po štyroch mesiacoch odstúpila s tým, že predseda Ján Rudolf riadi úrad „nekompetentne a nepriesvitne". Rudolf to zhrnul slovami „nesadli sme si osobne, ľudsky" a vláda ju 23. septembra 2020 formálne odvolala. Z jej štvormesačného pôsobenia v hmotných rezervách nie je verejne známy žiadny konkrétny výsledok.

Najvýraznejšia stopa je z Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Od decembra 2021 viedla novozriadenú sekciu prevencie korupcie. Podľa vlastných slov sa pre nedostatok ľudí za štyri mesiace stihla venovať prakticky jedinému spisu, podnetu farmára Františka Oravca z roku 2016. Pri audite narazila na takzvané haciendy: dotácie na vidiecky turizmus, z ktorých sa podľa nej stavali súkromné vily, a v roku 2022 podala trestné oznámenie. Generálny riaditeľ PPA Jozef Kiss ju v júni 2022 obvinil z vynášania citlivých informácií Oravcovi, čo Oravec aj Šubová popreli; Šubová hovorila o snahe zdiskreditovať ju. Kissa v júni 2023 zadržala NAKA v akcii Tajomník pre podozrenia zo zneužívania eurofondov a štátnych peňazí; Šubová podľa SME s políciou v tejto veci spolupracovala. Po nástupe vlády Roberta Fica sa Kiss stal prezidentom finančnej správy. Prvé obvinenie v kauze haciendy padlo až v novembri 2025, po viac ako dvoch rokoch, a týkalo sa dcéry zamestnankyne PPA. Vyšetrovanie beží, zapojený je aj OLAF.

Zásah z 19. januára 2026, keď polícia prehľadala jej byt, zaistila telefóny a počítače a na deň ju zadržala na základe trestného oznámenia Kissa pre „nebezpečné prenasledovanie", prišiel osem dní pred jej vystúpením vo výbore CONT v Bruseli. Polícia hovorila o štandardnom postupe, opozícia o zastrašovaní. Obvinená nebola. Vo výbore 27. januára 2026 opísala kontrolu eurofondov na PPA ako dlhodobé systémové zlyhanie, nie ako sériu individuálnych chýb; minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer) hovoril naopak o menších individuálnych chybách, ktoré rezort rieši. Europoslanec Erik Kaliňák (Smer) jej vo februári 2026 vyčítal, že na PPA pôsobila práve v čase, keď sa sporné projekty schvaľovali a vyplácali, čo označila za lož.

Bilancia je dvojsečná. Šubová preukázateľne rozbehla kauzu, ktorou sa dnes zaoberajú slovenské orgány aj európske inštitúcie, a patrí medzi máloktorých úradníkov rezortu pôdohospodárstva, ktorí verejne pomenovali konkrétne mená. Zároveň platí, že takmer desať rokov po jej prvých oznámeniach nie je v žiadnej z týchto vecí nikto právoplatne odsúdený a že jej kritika bola takmer vždy sprevádzaná vlastným odchodom z úradu. Volič má pred sebou človeka, ktorý neuhne, ale aj človeka, ktorý so žiadnym vedením zatiaľ nedokázal dlhodobo spolupracovať. Pre primátorku, ktorá potrebuje väčšinu v 45-člennom zastupiteľstve, je to podstatná vlastnosť.

Poslankyňa v Devíne 2018 až 2022

V komunálnych voľbách 2018 kandidovala v Devíne dvakrát. Na mestskú poslankyňu za koalíciu Team Vallo, Progresívne Slovensko a SPOLU neuspela (jediné kreslo za Devín získal Rastislav Kunst z koalície okolo OĽaNO a SaS), do miestneho zastupiteľstva sa dostala s 385 hlasmi ako šiesta zo siedmich zvolených. Devín je s 1 912 obyvateľmi (sčítanie 2021) jednou z najmenších mestských častí Bratislavy a počas jej mandátu bol v nútenej správe pre dlh, ktorý v roku 2021 presiahol 12 miliónov eur. Miestne zastupiteľstvo tam rozhodovalo o rozpočte rádovo v státisícoch eur.

O jej konkrétnej práci v zastupiteľstve sa vo verejných zdrojoch nedá nájsť takmer nič: žiadny mediálny výstup, žiadna kauza, žiadny návrh spojený s jej menom. Sama uvádza, že sa venovala „komunálnym témam, transparentnosti samosprávy a ochrane verejného záujmu". Petíciu za oddlženie Devína z jesene 2021 organizovali obyvatelia, nie zastupiteľstvo. V roku 2022 sa už medzi zvolenými poslancami Devína neobjavuje (všetkých sedem kresiel získali nezávislí) a kandidovala do zastupiteľstva Bratislavského kraja v obvode Devínska Nová Ves za koalíciu Demokratickej strany, ODS, ŠANCE a SPOLU, kde neuspela. Štyri roky v miestnom zastupiteľstve jednej z najmenších mestských častí sú jedinou samosprávnou skúsenosťou, s ktorou ide do boja o mesto s rozpočtom 760 miliónov eur a takmer tisíckou pracovných miest na magistráte.

Politická dráha a Pirátska strana

Jej stranícka cesta je pestrá. V roku 2018 kandidovala za SPOLU Miroslava Beblavého, v máji 2019 zo strany odišla s výčitkou, že vedenie ignorovalo jej podnety ku kauze Deloitte a tolerovalo konflikt záujmov jednej z členiek. Vo februári 2020 bola na 119. mieste kandidátky SaS a v tom istom roku nominantkou tej istej strany v hmotných rezervách. V roku 2022 kandidovala do župy za koalíciu okolo Demokratickej strany. Od apríla 2023 (podľa Pravdy; profil strany na STVR uvádza už rok 2019) vedie Pirátsku stranu – Slovensko, subjekt so zložitou históriou: vznikol v roku 2010 ako Náš kraj, prešiel rukami Borisa Kollára, ktorý z neho urobil Sme rodina, potom ho ako Korektúru viedol herec Andrej Hryc a od roku 2019 nesie dnešný názov. V máji 2023 mala strana podľa Pravdy 40 členov. V predčasných parlamentných voľbách 2023 získala pod jej vedením 9 358 hlasov (0,31 %). V eurovoľbách 2024 viedla kandidátku, no strana sa krátko pred voľbami vzdala kandidatúry v prospech Demokratov.

Za zmienku stojí, že Matúša Valla, ktorého dnes kritizuje najostrejšie, v roku 2018 podporovala na spoločnej kandidátke, a Demokrati, v prospech ktorých sa vzdala eurovolieb, dnes podporujú práve Valla. Sama hovorí, že ju opoziční kolegovia k rokovaniam o spoločnom kandidátovi neprizvali a v podstate ju nechali samu.

Hlavné body programu

Program na webe zuzanasubova.sk je stručný: päť bodov, ku ktorým kandidátka pridala ďalšie témy v rozhovoroch. Čísla sú uvedené tak, ako ich uvádza ona.

Transparentnosť a kontrola financií

• Magistrát má disponovať „len transparentnými účtami", aby bolo „každé euro daňových poplatníkov pod tvrdou verejnou kontrolou online v reálnom čase". Pri ohlásení kandidatúry doplnila obmedzenie: všade tam, kde to zákon umožňuje.
• Zverejňovanie informácií „v maximálnom rozsahu" a väčšia účasť verejnosti na rozhodovaní.
• Prvým krokom po zvolení má byť „hĺbkový ekonomický a personálny audit na magistráte", ktorý má podľa nej preveriť aj to, či primátor Vallo nezamestnáva viac ľudí, než je potrebné, a ako hospodáril s rozpočtom.

Koniec papalášizmu a boj proti korupcii

• Plat primátorky sa má znížiť „zo skoro 10 000 na 5 000 eur mesačne".
• Na verejné obstarávanie majú dohliadať „bývalí dlhoroční vyšetrovatelia NAKA" v novej sekcii riadenia rizík a prevencie protispoločenskej činnosti. „Ich úlohou nebude represia, ich úlohou bude zabezpečiť to, aby si v Bratislave nikto ani len nemyslel, že si môže prihrávať zákazky."

Radikálne zlacnenie MHD „po vzore Prahy"

• Ročný lístok z 263 na 150 eur, študentský zo 131 na 50 eur.
• Bezplatná doprava pre deti samoživiteľov a zníženie vekovej hranice bezplatnej dopravy seniorov zo 70 na 65 rokov.
• Zároveň prísnejšie sankcie za jazdu bez lístka, opäť s odkazom na Prahu.

Ďalšie témy z rozhovorov

• Prísnejšia regulácia taxislužieb kvôli bezpečnosti cestujúcich.
• Zdanenie investičných bytov (podrobnosti z rozhovoru pre SME sú za platobnou bránou a na webe kandidátky chýbajú).
• Rétorika kampane: „Bratislava sa stala mestom pokút, sankcií a neúmerného zvyšovania daní" a „Rozpočet Bratislavy vo výške približne 750 miliónov eur nie je výherný automat."

Program neobsahuje vyčíslenie nákladov ani zdrojov krytia, žiadny investičný zámer a nič k bývaniu, územnému plánu, parkovaniu, školstvu či sociálnym službám. Na stránke chýba aj obsah, na ktorý web odkazuje slovami „10+ plánov pre rozvoj BA".

Sú body programu realistické?

Zlacnenie MHD je jediný sľub s konkrétnymi číslami a zároveň ten najdrahší. Kompetenčne nejde o rozhodnutie primátorky: tarifu Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji schvaľuje mestské zastupiteľstvo a pri spoločných zónach aj zastupiteľstvo kraja, takže by potrebovala väčšinu v oboch. Finančne to vyzerá takto. Dopravný podnik Bratislava vybral v roku 2024 na cestovnom 47,5 milióna eur a mesto mu doplatilo 100,9 milióna eur, cestujúci teda kryjú zhruba tretinu nákladov. Ročné predplatné prinieslo 9,5 milióna eur. Zníženie ceny ročného lístka o 43 % a študentského o 62 % by samo osebe ubralo niekoľko miliónov ročne, no hlavný efekt by bol inde: pri cene 150 eur by na ročný lístok prešla veľká časť ľudí, ktorí dnes platia 40,50 eura mesačne, teda 486 eur ročne. Podľa toho, koľkí by prešli, môže výpadok dosiahnuť rádovo 10 až 20 miliónov eur ročne (hrubý odhad autora profilu; kandidátka vlastný výpočet nezverejnila). V rozpočte 760 miliónov eur to nie je nesplniteľná suma, lenže išla by z tých istých peňazí, z ktorých chce zároveň zmierňovať „neúmerné" dane a poplatky. Pražský vzor má aj svoju odvrátenú stranu: ročný kupón za 3 650 Kč (okolo 150 eur) kryje v Prahe len asi 15 % nákladov a koaličná ODS tam navrhovala jeho zdvojnásobenie. Hranica 65 rokov pre bezplatnú dopravu je tiež pražský model; v Bratislave dnes seniori od 63 rokov platia 131,50 eura a od 70 rokov cestujú zadarmo.

Plat primátorky 5 000 eur naráža na zákon. Plat primátora určuje zákon č. 253/1994 Z. z. ako 3,98-násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Pri mzde 1 620 eur za rok 2025 je to približne 6 450 eur v hrubom; zastupiteľstvo môže sumu zvýšiť najviac o 60 %, znížiť pod zákonný základ ju nemôže. Bratislavskí poslanci schválili v roku 2020 navýšenie o 39,14 %, čo pre rok 2026 vychádza na zhruba 9 000 eur. „Skoro 10 000" je teda mierne nadsadené, hoci nie ďaleko od zákonného stropu. Päťtisíc eur sa dá dosiahnuť jedine tak, že primátorka požiada zastupiteľstvo o nulové navýšenie a časť základného platu bude vracať alebo darovať. To je gesto, nie systémová zmena, a v programe by to malo byť napísané presne takto.

Bývalí vyšetrovatelia NAKA a nová sekcia sú v kompetencii primátorky: organizačný poriadok magistrátu vydáva primátor a zamestnať bývalých policajtov nič nebráni. Otázkou zostáva, čo by robili navyše oproti tomu, čo už existuje (mestský kontrolór volený zastupiteľstvom, vnútorný audit, dohľad Úradu pre verejné obstarávanie), koľko by stáli a či je skúsenosť z vyšetrovania trestných činov tou správnou kvalifikáciou na prevenciu v obstarávaní. Sľub stojí na predpoklade, že magistrát je prerastený korupciou, čo kandidátka tvrdí, ale nedokladá. V hodnotení Transparency International Slovensko z roku 2022 skončila Bratislava 29. zo 100 miest so známkou B+ (68 %): priemer, nie katastrofa, ale ani vzor.

Transparentné účty sú realizovateľné len čiastočne, čo kandidátka sama pripúšťa dodatkom „kde to zákon umožňuje". Výplaty miezd, sociálne dávky či úhrady fyzickým osobám podliehajú ochrane osobných údajov; faktúry, zmluvy a objednávky mesto zo zákona zverejňuje už dnes. Reálny prínos by bol v rýchlosti a prehľadnosti, nie v novom rozsahu informácií.

Audit magistrátu je štandardný krok každého nového vedenia a v kompetencii primátorky je bez výhrad. Rast úradu je reálna téma: podľa denníka Štandard mal magistrát v októbri 2024 991,5 pracovných miest oproti 920 o rok skôr a mzdové náklady vyše 21,5 milióna eur; mesto to zdôvodňuje eurofondovými projektmi a novými agendami. Čo by kandidátka po audite urobila, nehovorí.

Regulácia taxislužieb a zdanenie investičných bytov narážajú na kompetencie štátu. Licencie taxislužieb udeľujú okresné úrady podľa zákona o cestnej doprave a mesto vie ovplyvniť najmä stanovištia a niektoré podmienky prevádzky; daň z nehnuteľností sa podľa zákona dá diferencovať podľa druhu stavby a lokality, nie podľa toho, či byt slúži na bývanie alebo ako investícia. Oba body by potrebovali zmenu celoštátnej legislatívy, ktorú primátorka presadiť nevie.

Celkovo je program skôr protikorupčný manifest než plán riadenia mesta. Jeho silnou stránkou je, že kandidátka má za sebou skutočnú, dokladovateľnú skúsenosť s odhaľovaním nezrovnalostí vo verejných financiách a téma kontroly jej sedí. Slabinou je, že z piatich bodov sa jeden bez zmeny zákona uskutočniť nedá, jeden je mimo právomoci primátorky, kým nezíska väčšinu v dvoch zastupiteľstvách, a ani jeden nie je vyčíslený. O tom, čo by robila s dopravnými stavbami, bývaním, územným plánom či parkovaním, sa volič z programu nedozvie nič.

Konkurencia a šance

O post primátora sa uchádza sedem kandidátov: úradujúci primátor Matúš Vallo (Team Bratislava s podporou PS, SaS a Demokratov), minister dopravy Jozef Ráž ml. (nominant Smeru vo vláde, kandiduje ako nezávislý, ohlásil sa 22. júna 2026), starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová (nezávislá), mestský a župný poslanec Martin Winkler (strana Dunaj), Miroslav Heredoš a Ľubomír Geci (obaja nezávislí) a Zuzana Šubová.

V prieskume agentúry SCIO pre SITA (30. apríl až 14. máj 2026, 1 001 respondentov) mala Šubová 6,5 % pri 39,4 % pre Valla, 14,3 % pre Winklera, 12,6 % pre Ráža a 9,8 % pre Čahojovú. V prieskume SANEP pre TA3 (15. až 22. máj 2026, 1 020 respondentov) dostala 4,8 % (Vallo 41,3 %, Čahojová 18,8 %, Winkler 14,4 %, Heredoš 3,3 %). Výzvu Martina Winklera z júla 2026, aby sa protikandidáti Valla a Ráža spojili, odmietla s tým, že „v septembri už bude jasno, kto reálne má najväčšiu šancu uspieť" proti Vallovi a Rážovi, pričom „ani jedného z nich nepovažujem za dobrého kandidáta na primátora". S Winklerom podľa vlastných slov komunikuje.

Záverečná poznámka

Dokument je nezávislé zhrnutie verejne dostupných informácií, nie kampaňový materiál. Vyjadrenia kandidátky a jej kritika protikandidátov sú jej tvrdenia, nie overené fakty. Odhad rozpočtového dopadu zlacnenia MHD je hrubý prepočet autora profilu z výročnej správy DPB a nenahrádza analýzu dopravného podniku. Časť rozhovoru pre SME z apríla 2026 je za platobnou bránou a v profile je zohľadnená len jej voľne dostupná časť. Profil nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.