Vývojár Geci chce zoštíhliť magistrát na 600 úradníkov, na tunely a tangentu by úspora nestačila

Spojené komunálne a župné voľby, sobota 24. októbra 2026

Kampaň: lubomirgeci.sk | Nominant strany MySlovensko

Profil bol spracovaný 2. septembra 2026 z verejne dostupných zdrojov: kampaňového webu kandidáta, agentúrnych správ TASR (teraz.sk) a SITA, článkov SME, Bratislavského Večerníka, ta3, YIM.BA, dokumentov hlavného mesta a ďalších zdrojov uvedených na konci. Program preberáme z primárneho zdroja, teda z webu kandidáta; mediálne správy dopĺňajú to, čo na webe nie je.

Kto je Ľubomír Geci

Ľubomír Geci má 29 rokov a je softvérový vývojár. Podľa vlastného životopisu na kampaňovom webe má desať rokov praxe v IT, väčšinou na projektoch pre bankový sektor v spoločnostiach DXC, Accenture a IBM/Kyndryl, a popri tom vyvíjal vlastné e-commerce a SaaS projekty. Strednú školu študoval v odbore prevádzka a ekonomika dopravy, do Bratislavy sa presťahoval až po škole. Pred dvoma rokmi začal popri práci študovať právo. Svoju motiváciu opisuje slovami: „Naučil som sa hľadať chyby, zjednodušovať procesy a robiť veci efektívnejšie – a presne tento prístup chcem priniesť aj do riadenia Bratislavy."

Ide o jeho prvý vstup do politiky. Bratislavský Večerník po rozhovore s ním v apríli 2026 napísal, že ide o „prvú skúsenosť s komunálnou politikou" a že kandiduje bez širšieho tímu. Kandidatúru oznámil 20. marca 2026 videopríhovorom natočeným na dunajskom nábreží a zdôvodnil ju takto: „Rozhodol som sa kandidovať, pretože už sa viac nedokážem pozerať na to, v akom stave je naše mesto." Jeho ústredná téza znie: „Bratislava nepotrebuje novú fasádu. Potrebuje opraviť systém, ktorý ju riadi." Ako napísal Bratislavský Večerník, spochybňuje argument o nedostatku peňazí a avizuje analýzu toho, kde podľa neho „miznú peniaze" a kto „zarába na meste".

Médiá ho v marci uvádzali ako nezávislého kandidáta, na svojom webe však má sekciu „Prečo MySlovensko" a podľa zoznamu zaregistrovaných kandidátov, ktorý TASR zverejnila 1. septembra 2026, kandiduje ako nominant tejto strany. MySlovensko je mimoparlamentná strana, ktorú vedie ekonóm a manažér Štefan Panenka. Sama seba označuje za „politický startup" s dôrazom na digitalizáciu štátu a zníženie počtu úradníkov; v parlamentných voľbách 2023 získala 0,09 percenta hlasov. Geci ju charakterizuje ako stranu, ktorá „stojí na ekonomicky pravicových hodnotách, na zodpovednom hospodárení, efektívnom štáte a dôraze na výsledky namiesto počtu úradníkov". Podľa kampaňového webu kandiduje súčasne aj do miestneho zastupiteľstva Ružinova (obvod Pošeň, Ostredky, Trnávka), do mestského zastupiteľstva a do zastupiteľstva Bratislavského kraja.

Kampaň financuje cez transparentný účet vo Fio banke. K 2. septembru 2026 na ňom eviduje príjmy 2 540 eur, z čoho 2 500 eur je jeho vlastný vklad z mája 2026, a výdavky 1 268 eur; najväčšou položkou je 1 033 eur za „billboardovú kampaň 06/2026". Ide teda o kampaň s rozpočtom v tisíckach, nie v státisícoch eur.

Protikandidáti

O post primátora sa podľa TASR uchádza šesť zaregistrovaných kandidátov: úradujúci primátor Matúš Vallo (49, Team Bratislava, PS, SaS a Demokrati), minister dopravy Jozef Ráž (47, kandiduje ako nezávislý), mestský a krajský poslanec Martin Winkler (51, strana Dunaj), predsedníčka Pirátskej strany Zuzana Šubová (57), podnikateľ Miroslav Heredoš (44, Vlastenecký blok) a Ľubomír Geci (29, MySlovensko). Dlhoročná starostka Karlovej Vsi Dana Čahojová kandidatúru 25. augusta 2026 stiahla. Geci je najmladší z kandidátov a do volieb vstupuje bez akejkoľvek skúsenosti vo verejnej funkcii. Kandidáti sa môžu vzdať kandidatúry do 22. októbra do 7.00 h.

Hlavné body programu

Program na webe kandidáta má 13 kapitol. Nižšie sú zoskupené podľa oblastí; formulácie a čísla sú kandidátove, nie nezávisle overené.

Riadenie mesta a financie

• Personálny a procesný audit magistrátu, preverenie nárastu miest, duplicít a „drahých externých poradcov", zrušenie zbytočných agend a presun ľudí do povoľovania, údržby, čistoty a služieb. Podľa TASR chce magistrát zoštíhliť na 600 zamestnancov.
• Prehodnotenie mestských organizácií, menovite Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) a Bratislavského centra služieb (BCS). V rozhovore pre Bratislavský Večerník MIB kritizoval za nedostatočné výsledky, k BCS sa vyjadril opatrnejšie.
• Zverejňovanie faktúr „vrátane celého obsahu".
• Cieľ, ktorý zhrnul pre SITA: Bratislave podľa neho „jednoznačne chýba prestíž", má sa stať sebavedomou metropolou porovnateľnou s Prahou, Brnom a Viedňou.

Cesty, chodníky a údržba

• Opravy ciest po súvislých úsekoch namiesto záplat a zrušenie systému rámcových zmlúv, ktorý podľa neho „vylučuje skutočnú súťaž".
• Opravy chodníkov vo vlastnej réžii mesta cez komunálny podnik a navýšenie rozpočtu na opravy (bez uvedenia sumy).
• Obnova zhrdzavených stĺpov verejného osvetlenia, zábradlí a kovových prvkov do konca volebného obdobia.
• Zmena štatútu mesta: správa miestnych komunikácií by prešla z mestských častí pod magistrát podľa vzoru Prahy a Brna.

Doprava

• Cestná doprava: začatie prípravy mestského okruhu, výstavba severnej tangenty (odľahčenie Mosta Lafranconi, tunela Sitina, Šancovej a centra), prestavba Bajkalskej na mimoúrovňovú, miestami tunelovú komunikáciu, posun prepojenia Hradská/Vrakunská – Galvaniho z prípravy do realizácie. Popri tom menšie projekty s okamžitým efektom: dlhšie odbočovacie pruhy, optimalizácia semaforov.
• MHD: audit vedenia liniek na základe anonymizovaných dát o pohybe cestujúcich, lepšie pokrytie okrajových častí, čistejšie a lepšie udržiavané vozidlá vrátane funkčnej klimatizácie, dotiahnutie električkovej trate po Košickej a Mlynských nivách, predĺženie električky do Borov, rekonštrukcia prestupného uzla pod Mostom SNP s presunom do „zeleného trojuholníka" vedľa.
• Parkovanie: zjednodušenie PAAS na tri tarify (centrum, okolie centra, okrajové lokality), mesačná karta pre nerezidentov, záchytné parkoviská na okraji mesta s prvými 24 hodinami zadarmo pre dochádzajúcich, postupné rozširovanie regulácie a odstránenie parkujúcich áut z centra. PAAS ako systém podporuje, varuje však pred presúvaním áut do susedných lokalít.
• Cyklotrasy: len fyzicky oddelené od áut, oprava všetkých existujúcich trás v zlom stave (hrádza, Bajkalská) do konca volebného obdobia, presun cyklotrasy z Vajanského nábrežia na Fajnorovo nábrežie a obnovenie štyroch jazdných pruhov na Vajanského, nová cyklotrasa na Devínskej ceste ako priorita, financovanie z Fondu mobility a výnosov z parkovania.

Bývanie a územný plán

• Zmena územného plánu v zanedbaných lokalitách a zastavenie „nezmyselného zahusťovania" vnútroblokov a obytných štvrtí.
• Výstavba mestských nájomných bytov s maximálnym využitím pozemku.
• Na štátnej úrovni presadzovať vyššie zdanenie nezastavaných stavebných pozemkov a právomoc miest regulovať krátkodobý prenájom (Airbnb, Booking).

Verejný priestor, zeleň, čistota a odpad

• Nová mestská organizácia Bratislavská zeleň s vlastnou škôlkou na pestovanie stromov, masívna výsadba pri cestách a na sídliskách, pravidelné zavlažovanie, výmena asfaltových chodníkov za betónovú a kamennú dlažbu, tichý asfalt pri opravách ciest, kompost z bioodpadu.
• Začatie a ukončenie rekonštrukcie Kamenného námestia; rekonštrukcia Námestia Ľudovíta Štúra s odstránením parkovania, premenovaním na Korunovačné námestie a návratom sochy Márie Terézie; nová podoba Fajnorovho nábrežia v spolupráci so štátom; odstránenie parkoviska z Tyršovho nábrežia a vybudovanie kultúrno-športovej zóny; oprava všetkých povrchov a fontány v Sade Janka Kráľa; obnova všetkých lávok nad Einsteinovou.
• Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) umožňujúce mestu odstraňovať graffiti aj zo súkromných budov so súhlasom vlastníka, podľa TASR „nulová tolerancia grafitov" a odstraňovanie vandalizmu do 48 hodín, pravidelné hĺbkové čistenie dlažby na zastávkach a v centre, obmedzenie reklamného smogu (billboardy, bigboardy, celoplošné polepy, reklama na vozidlách MHD).
• Dôslednejšie triedenie odpadu, menej zmesového odpadu, zrušenie zbytočných formulárov na zberných dvoroch, viac polopodzemných a veľkokapacitných kontajnerov.

Bezpečnosť

• Mestská polícia nasmerovaná na ochranu ľudí, „nulová tolerancia neprispôsobivých" na uliciach, zastávkach a v MHD, vymáhanie zákazu pitia alkoholu na verejnosti.
• Zákaz záložní na území Bratislavy prostredníctvom VZN.
• Viac hliadok na prestupných bodoch a vo vozidlách MHD, aplikácia na privolanie hliadky a anonymné hlásenie problémov, rozšírenie kamerového systému, lepšie osvetlenie tmavých uličiek, zastávok a priechodov, nočný dopytový režim semaforov namiesto ich vypínania.

Tlak na štát

• Zmena financovania samospráv podľa českého vzoru, podiel Bratislavy na dani z príjmov právnických osôb a na DPH.
• Nová hlavná stanica v lokalite Bratislava-Nové Mesto, nová železničná zastávka Bratislava-centrum v Zimnom prístave, železnica na letisko, riešenie priecestí a podjazdov, protihlukové steny pri tratiach.
• Zrušenie statusu národnej kultúrnej pamiatky pre hotel Kyjev a Novú tržnicu.

Sú body programu realistické?

Najprv to, čo funguje. Diagnóza je zrozumiteľná a v mnohom sa zhoduje s tým, čo hovoria aj iní kandidáti: investičný dlh v údržbe, rozbité chodníky, hrdzavé stĺpy. Časť programu tvoria opatrenia, ktoré sú plne v rukách primátora a magistrátu a dajú sa zaviesť rýchlo: opravy ciest po celých úsekoch, tichý asfalt, dopytový nočný režim semaforov, dlhšie odbočovacie pruhy, audit liniek MHD na základe dát, zjednodušenie taríf PAAS, zverejňovanie faktúr s prílohami, hĺbkové čistenie zastávok či viac polopodzemných kontajnerov. Toto je bežná agenda samosprávy a nie je dôvod považovať ju za nereálnu. Otázna je skôr druhá polovica programu, kde sa sľubujú veľké stavby, zásahy do štátnej legislatívy a projekty, ktoré patria inému vlastníkovi.

Šesťsto úradníkov a otázka, čo z toho vlastne bude

Zoštíhlenie magistrátu na 600 zamestnancov je najkonkrétnejšie číslo celej kampane, no na webe kandidáta sa neobjavuje, poznáme ho len z agentúrnej správy TASR. Kontext: pri nástupe Matúša Valla v decembri 2018 mal magistrát 515 zamestnancov, k 1. aprílu 2020 už 710 a podľa denníka Štandard mal od októbra 2024 schválených 991,5 pracovných pozícií, z ktorých bolo obsadených 907. Šesťstovka teda znamená návrat približne na úroveň spred roka 2019 a škrt o zhruba tretinu súčasného stavu.

Právomoc na to primátor má, organizačnú štruktúru úradu určuje on a počet miest je vecou rozpočtu. Lenže program nehovorí, ako sa k číslu dospelo, ktoré agendy by zanikli a čo by sa stalo s ľuďmi na povoľovacích a eurofondových pozíciách, ktorých kandidát chce zároveň posilniť. Materská strana MySlovensko na celoštátnej úrovni hovorí o znižovaní stavov prirodzeným odchodom do dôchodku, čo by pri tretine úradu trvalo podstatne dlhšie ako jedno volebné obdobie; Geciho web sa k spôsobu nevyjadruje.

Za zmienku stojí aj to, koľko by úspora reálne priniesla. Magistrát podľa Štandardu vyplatil v roku 2023 na mzdách vyše 21,5 milióna eur, teda niečo cez 23-tisíc eur na jedno obsadené miesto. Zrušenie zhruba 300 miest by aj s odvodmi ušetrilo rádovo 7 až 10 miliónov eur ročne (náš prepočet). Rozpočet mesta na rok 2026 je 760,5 milióna eur, ušetrilo by sa teda niečo nad jedno percento. Na to, aby sa z tejto úspory financovali tunely na Bajkalskej, severná tangenta či nové električkové trate, ktoré program sľubuje, to zďaleka nestačí. Personálny audit ako prvý krok je rozumný a uskutočniteľný; prezentovať ho ako zdroj peňazí na veľké investície je zavádzajúce.

Cesty a chodníky: v kompetencii, ale bez čísel

Súvislé opravy, koniec rámcových zmlúv a údržba chodníkov vlastným komunálnym podnikom sú v právomoci mesta. Problém je v tom, že program sľubuje „navýšenie rozpočtu na opravy" bez sumy, pričom v rozpočte na rok 2026 je na cesty a chodníky vyčlenených 11,1 milióna eur. Bez konkrétneho čísla a bez zdroja krytia nie je možné posúdiť, o koľko rýchlejšie by sa mesto opravovalo.

Prevod správy miestnych komunikácií z mestských častí pod magistrát vyžaduje zmenu štatútu hlavného mesta. Tú podľa zákona o hlavnom meste schvaľuje mestské zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou prítomných poslancov po prerokovaní s mestskými časťami, a ak s návrhom nesúhlasí aspoň desať miestnych zastupiteľstiev, treba trojpätinovú väčšinu všetkých 45 poslancov. Starostovia sa kompetencií vzdávajú neradi a kandidát strany s podporou 0,09 percenta nebude mať v zastupiteľstve vlastný klub. Bez väčšiny v zastupiteľstve je tento bod skôr želaním než plánom.

Veľké dopravné stavby: príprava áno, výsledok v jednom období nie

Formulácia „začneme s prípravou mestského okruhu" je poctivá, pretože viac sa v jednom volebnom období stihnúť nedá. Pri severnej tangente však program hovorí priamo o výstavbe a tam je realita nekompromisná: podľa Pravdy mesto po takmer dvadsiatich rokoch príprav nemá vybraný variant, harmonogram ani financovanie, projekt s tromi tunelmi pod Patrónkou, Kramármi a Hlavnou stanicou sa nedá platiť z eurofondov a už odhad z roku 2006 hovoril o 129 až 228 miliónoch eur, dnes by to bolo výrazne viac. Tunelová Bajkalská je nový nápad bez štúdie a bez ceny. Pri ročnom rozpočte 760 miliónov eur, z ktorého drvivá väčšina ide na prevádzku, ide o projekty pre viacero volebných období a pre spoluúčasť štátu.

Pri električkách kandidát v podstate preberá to, čo už beží. Trať Pribinova – Košická má za sebou veľkú EIA, odhadované náklady 40 miliónov eur (developer JTRE má prispieť 7,9 až 10 miliónmi, zvyšok eurofondy) a výstavbu plánovanú na roky 2027 až 2030. Predĺženie z Dúbravky do Borov vstúpilo do posudzovania vplyvov v júli 2026, má stáť približne 50 miliónov eur a stavať sa má v rokoch 2029 až 2033. Nový primátor ich môže urýchliť alebo spomaliť, „dotiahnuť" ich do konca roku 2030 sa ale reálne nedá ani pri najlepšej vôli.

Parkovanie a cyklotrasy: väčšinou reálne, jedna vec je politická mína

PAAS má dnes štyri tarifné pásma A až D so sadzbami 2, 1,50, 1 a 0,50 eura za hodinu. Zlúčiť ich do troch a zaviesť mesačnú kartu pre nerezidentov je zmena VZN, ktorú zastupiteľstvo vie schváliť za pár mesiacov. Záchytné parkoviská s 24 hodinami zadarmo sú realizovateľné, no narážajú na to, na čo narážalo aj súčasné vedenie: chýbajú pozemky na okraji mesta a peniaze; program nehovorí, kde by stáli ani koľko by stáli.

Segregované cyklotrasy sú v kompetencii mesta a Fond mobility naozaj existuje. Cyklotrasa na Devínskej ceste sa pripravuje roky a je drahá, lebo cesta je zovretá medzi Dunajom a svahmi Devínskej Kobyly; „priorita" tu neznamená rýchle riešenie. Presun cyklotrasy z Vajanského nábrežia na Fajnorovo nábrežie a návrat štyroch pruhov je najkonfliktnejší bod: mesto v rokoch 2023 až 2025 zúžilo Vajanského pre autá zo štyroch pruhov na dva, na výmenu obrubníkov minulo približne 60-tisíc eur a s ministerstvom dopravy sa o trasu dlhodobo sporí. Technicky sa dá zmeniť, ale kandidát sám priznáva, že podoba Fajnorovho nábrežia závisí od štátu, a proti by sa postavila cyklistická komunita, ktorá si nábrežie vybojovala. Sľub „opraviť všetky cyklotrasy v zlom stave do konca volebného obdobia" nie je vyčíslený.

Verejné priestory: väčšina projektov nepatrí mestu alebo je už rozbehnutá

Kamenné námestie je typický príklad. Hotel Kyjev a priľahlé objekty vlastní od roku 2004 spoločnosť Lordship, ktorá v máji 2026 získala právoplatné stavebné povolenie na rekonštrukciu; hotel je od roku 2023 národnou kultúrnou pamiatkou a ministerstvo kultúry to v roku 2025 potvrdilo. Mesto samo zatiaľ dokončuje prvú etapu susedného Živého námestia (Námestie SNP) a pre Kamenné námestie zvažuje trojpodlažnú podzemnú garáž pre 500 áut; finálny návrh podľa YIM.BA ešte neexistuje a dokončenie do roku 2030 je otázne aj pre súčasné vedenie, ktoré námestie sľubuje ako vlajkový projekt pre prípad znovuzvolenia. Sľub „začneme a ukončíme rekonštrukciu" v jednom období je pri tejto kombinácii súkromného vlastníka, pamiatkovej ochrany a nedoriešenej garáže mimoriadne ambiciózny.

Návrat sochy Márie Terézie a premenovanie Námestia Ľudovíta Štúra na Korunovačné sa v Bratislave rieši od roku 2011. V júni 2012 mestské zastupiteľstvo po petícii Matice slovenskej s jedenásťtisíc podpismi rozhodlo, že súsošie štúrovcov zostane na mieste; odvtedy sa objavila len zmenšená kópia sochy a Staré Mesto uvažovalo o samostatnom Námestí Márie Terézie inde. Premenovanie je VZN, presun súsošia a nová socha sú peniaze a politický spor. Uskutočniteľné je to len so širokou zhodou v zastupiteľstve, ktorú kandidát bez klubu nemá odkiaľ vziať. Zrušenie parkoviska na Tyršovom nábreží a opravy povrchov a fontány v Sade Janka Kráľa sú naopak reálne; mesto po ukončení spolupráce s ateliérom DUMA v roku 2024 sad opravuje po častiach a nový primátor by v tom mohol pokračovať rýchlejšie. Obnova všetkých lávok nad Einsteinovou nie je vyčíslená.

Nová organizácia Bratislavská zeleň so škôlkou stromov je v kompetencii mesta. Zle sa však znáša so sľubom rušiť organizácie a znižovať stavy; program nevysvetľuje, prečo by nová organizácia bola efektívnejšia než existujúci Komunálny podnik Bratislavy, ktorý zeleň udržiava dnes. Výmena asfaltových chodníkov za kamennú dlažbu je násobne drahšia než asfalt a program to nikde nepočíta.

Bezpečnosť a čistota: dva sľuby narážajú na zákon

Smerovanie mestskej polície, viac hliadok v MHD, kamery, osvetlenie a aplikácia na hlásenie problémov sú v kompetencii mesta a rozpočet na rok 2026 dáva mestskej polícii historicky najvyšších 18,8 milióna eur. Limitom je skôr nábor policajtov než právomoc. Zákaz pitia alkoholu na verejnosti mesto už vo VZN má a zastupiteľstvo ho vo februári 2026 ešte rozšírilo o ďalšie lokality a o pivné bicykle; tu ide o vymáhanie, nie o novú reguláciu.

Zákaz záložní cez VZN však mesto prijať nemôže. Obec môže nariadením regulovať len to, na čo jej zákon dáva splnomocnenie, a pri záložniach, ktoré sú riadnou živnosťou, také splnomocnenie neexistuje (na rozdiel od herní, kde to zákon o hazardných hrách výslovne umožňuje). Takéto VZN by čakal protest prokurátora. Podobne pri billboardoch: nový stavebný zákon účinný od apríla 2025 zrušil dočasný charakter reklamných stavieb a starostovia mestských častí sa už pri jeho prijímaní sťažovali, že stratia páku na odstraňovanie starších povolených plôch. Mesto vie obmedziť reklamu na vlastných pozemkoch a vozidlách DPB, no „obmedzenie reklamného smogu" na súkromných pozemkoch závisí od štátnej legislatívy. Drobná ironická poznámka: podľa transparentného účtu je najväčším výdavkom kandidátovej kampane billboardová kampaň za 1 033 eur.

Odstraňovanie graffiti zo súkromných fasád so súhlasom vlastníka je naopak reálne a nepotrebuje ani VZN, stačí dotačná schéma alebo program; Staré Mesto má od januára 2026 výzvu s balíkom 10-tisíc eur a maximálnou dotáciou 2 500 eur na projekt. Sľub odstraňovania vandalizmu do 48 hodín je merateľný a splniteľný, ak sa naň vyčlení služba; jej cena sa v programe neuvádza.

Bývanie: správne adresované, ale mimo dosahu mesta

Kandidát férovo priznáva, že vyššie zdanenie nezastavaných pozemkov a regulácia Airbnb sú štátne témy, ktoré chce „presadzovať". Parlament v júni 2026 schválil zákon o registri krátkodobých prenájmov účinný od januára 2027, ale ten mestám nedáva právomoc prenájmy obmedzovať, len ich eviduje. Zmeny územného plánu a stopka pre zahusťovanie vnútroblokov sú v kompetencii zastupiteľstva, schvaľujú sa kvalifikovanou väčšinou a proces trvá roky. Pri nájomných bytoch program neuvádza žiadny počet, lokalitu ani spôsob financovania, čo je pri téme, ktorú kandidát označuje za jednu z kľúčových, najväčšia slabina.

Tlak na štát: legitímna agenda, no v rozpore s tým, čo štát práve robí

Podiel na dani z príjmov právnických osôb a DPH žiadajú slovenské mestá desaťročia, nový primátor môže nanajvýš pridať hlas. Zaujímavejší je návrh novej hlavnej stanice v lokalite Bratislava-Nové Mesto: ministerstvo dopravy vo februári 2026 oznámilo, že Hlavná stanica zostane na súčasnom mieste, malá rekonštrukcia sa začína hneď a veľká za 20 až 30 miliónov eur na prelome rokov 2027 a 2028. Ministrom je Jozef Ráž, jeden z Geciho protikandidátov. Rovnako zrušenie pamiatkovej ochrany hotela Kyjev a Novej tržnice je výlučne v rukách ministerstva kultúry, ktoré status Kyjeva len pred rokom potvrdilo. Sú to postoje, nie plány.

Celkový obraz

Program má tri systémové slabiny. Prvá je rozpočtová: nikde v ňom nie je ani jedna suma. Sľubuje súčasne škrty (600 úradníkov, rušenie organizácií a poradcov) aj nové výdavky (nová organizácia pre zeleň, tunely, tangenta, socha, lávky, dlažba namiesto asfaltu, viac policajtov), a jediným pomenovaným zdrojom sú úspory z auditu, eurofondy a Fond mobility. Druhá je politická: zmena štatútu, územného plánu, VZN o parkovaní či premenovanie námestia potrebujú väčšinu v 45-člennom zastupiteľstve, ktorú kandidát mimoparlamentnej strany nemá čím zabezpečiť. Tretia je časová: väčšina veľkých bodov (električky, Kamenné námestie, tangenta, stanica) má horizont 2030 a ďalej, alebo ich vlastní niekto iný.

Na druhej strane si kandidát vybral témy, ktoré Bratislavčania reálne cítia, časť opatrení je lacná a rýchlo zavediteľná a jeho dôraz na dáta, audit a údržbu namiesto marketingu je zrozumiteľná pozícia. Volič by však mal program čítať ako súbor priorít začínajúceho politika bez tímu, zastupiteľstva a rozpočtu, nie ako plán, ktorý by sa do roku 2030 dal odškrtať.

Dokument je nezávislé zhrnutie verejne dostupných informácií, nie kampaňový materiál. Posúdenie realistickosti je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie. Čísla z kampane kandidáta sú jeho tvrdenia, nie nezávisle overené fakty.