Heredoš vypustil bezplatnú MHD aj zrušenie parkovacej politiky, električenke za 149 eur chýba krytie

Kontext

Miroslav Heredoš nikdy nezastával volenú funkciu, takže tento text nemôže byť klasickým odpočtom plnenia sľubov. Namiesto toho odpovedá na tri otázky: čo sľuboval Bratislavčanom v roku 2022 a čo sa s týmito témami stalo za štyri roky bez neho, ako sa jeho program do roku 2026 zmenil, a či sú jeho aktuálne sľuby vôbec v právomoci primátora a rozpočtovo zvládnuteľné. Každý sľub dostáva jedno z hodnotení Realizovateľné, Realizovateľné s výhradami, Mimo právomocí primátora, Nedá sa posúdiť, a pri sľuboch z roku 2022, ktoré medzitým zanikli, Téma sa vyriešila bez neho.

Kto je Heredoš: rodený Bratislavčan, pôvodným povolaním kuchár a gastronomický poradca, podľa Startitupu kedysi spolupracoval aj s Jamiem Oliverom. Do verejného života vstúpil v roku 2020 ako organizátor protestov gastroprevádzok proti pandemickým opatreniam pod značkou Voľná zóna. Bol krajským predsedom hnutia Republika v Bratislave. Z hnutia odišiel vo februári 2022, aby mohol kandidovať „občiansky", pričom v tom istom vyhlásení vyjadril podporu jeho predsedovi Milanovi Uhríkovi; v auguste 2022 vstúpil do strany Národná koalícia, za ktorú napokon kandidoval. V januári 2022 mu Krajský súd v Bratislave neodkladným opatrením nariadil stiahnuť status o vedcovi Pavlovi Čekanovi, v ktorom spochybňoval jeho podnikanie.

Vo voľbách 29. októbra 2022 získal 6 239 hlasov (4,31 %) a skončil tretí za Matúšom Vallom (86 981 hlasov, 60,20 %) a Rudolfom Kusým (40 063 hlasov, 27,72 %) pri účasti 36,88 %. Odvtedy kandidoval do Národnej rady (2023) a v roku 2024 bol na kandidátke Republiky do europarlamentu, čo je dôvod, prečo ho TA3 aj v roku 2026 opisuje ako kandidáta „spájaného s hnutím Republika". Od roku 2023 vedie občianske združenie Voľná zóna. Opätovnú kandidatúru na primátora oznámil 10. marca 2026, ide ako nezávislý. Spojené komunálne a župné voľby budú 24. októbra 2026.

1. Bezplatná MHD (2022) → električenka za 149 eur a MHD zadarmo pre deti a seniorov (2026)

„Našou víziou je ponúknuť bezplatnú MHD, cieľom je dostať ľudí do MHD." (TASR, 7. 10. 2022) / „Spustiť projekt bezplatnej MHD v Bratislave pre občanov s trvalým pobytom." (TASR, 24. 10. 2022)

„Motoristi presadnú do MHD iba vtedy, keď bude cenovo lukratívna." Ročná električenka má stáť 149 eur ako v Prahe, deti do 18 rokov a seniori nad 65 rokov majú jazdiť zadarmo. (SITA, máj a júl 2026)

Bezplatná MHD bola v roku 2022 jeho prioritou číslo jeden. Financovať ju chcel lepším riadením dopravného podniku, auditom nevýhodných zmlúv a zlúčením mestských firiem do holdingu a odvolával sa na Vranov nad Topľou, Poprad a Komárno. Lenže tieto príklady sa dajú použiť skôr proti nemu. Vranov zaviedol MHD zadarmo v januári 2022 a už vo februári 2024 ju pre zlú finančnú situáciu zrušil, ostala len seniorom nad 65 rokov. Podľa STVR ostala úplne bezplatná MHD len v Komárne a Dunajskej Strede; v Komárne stojí mesto vyše 470-tisíc eur ročne, čo je pri zhruba 32-tisíc obyvateľoch asi 15 eur na hlavu. Bratislavský dopravný podnik mal v roku 2024 náklady 152,6 milióna eur, teda 321 eur na obyvateľa, a prepravil 282 miliónov cestujúcich. Tržby z cestovného dosiahli 47,5 milióna eur, mesto zaplatilo za výkony vo verejnom záujme ďalších 100,9 milióna. Keď v roku 2023 navrhlo bezplatnú MHD KDH, Vallo vyčíslil výpadok na približne 40 miliónov eur ročne a odpoveď, odkiaľ ich vziať, nedostal. Nedostal ju ani od Heredoša, ktorý sa sľubu do roku 2026 potichu vzdal.

Nová verzia je realistickejšia: ročná električenka za 149 eur, čo je v prepočte cena pražskej ročnej Lítačky (3 650 Kč, Praha ju pre rok 2026 nezdražila), a MHD zadarmo pre ľudí do 18 a nad 65 rokov. Argumentuje, že dnešných 263 eur je „devastačných" a ročnú električenku má len 7 % obyvateľov. V cene má pravdu: Bratislava je drahšia než Košice (240 eur), Brno (4 750 Kč, teda asi 194 eur, Brňania s dotáciou mesta ešte menej) aj Praha, lacnejšia je len oproti Viedni (365 eur). A jeho téza o cenovej elasticite nie je vymyslená, mesto si ju samo overilo. Keď v júli 2021 zlacnilo ročnú električenku z 264,20 na 199 eur, predaj vyskočil z 19 968 na 53 514 kusov ročne a tržby z ročných lístkov sa zhruba zdvojnásobili. Potom mesto cenu dvakrát zdvihlo, v júli 2023 na 239 eur a v júni 2025 na 263 eur, s odôvodnením, že rastú náklady, DPH a výpadky z konsolidačného balíka. Sedempercentný podiel držiteľov, ktorý Heredoš uvádza, sa mi nepodarilo overiť; 53-tisíc predaných električeniek z roku 2022 by zodpovedalo zhruba 11 % obyvateľov, ak by ich všetci mali trvalý pobyt v meste.

Problém je v tom, že zlacnenie o 43 % by sa muselo zaplatiť. Aby ročné električenky priniesli rovnaké tržby ako dnes, muselo by sa ich predať 1,76-krát viac, a to bez započítania ľudí, ktorí by na lacnú ročnú prešli z mesačníkov a jednorazových lístkov. MHD zadarmo pre deti (dnes 99,50 eura ročne) a pre seniorov od 65 rokov (dnes polovičná cena, od 70 rokov je SeniorPas zadarmo) by výpadok ďalej prehĺbila a Heredoš nezverejnil žiadny odhad. Tarifa navyše nie je len vecou primátora: ide o integrovaný systém IDS BK, kde zmeny dohaduje mesto so župou a ŽSSK, a práve tí v roku 2024 tlačili na zdraženie. Sľub je splniteľný len vtedy, ak sa nájde niekoľko miliónov až desiatky miliónov eur v rozpočte, ktorý chce ten istý kandidát zároveň prestať zadlžovať.

Hodnotenie: Realizovateľné s výhradami (verzia z roku 2022 bola nereálna a bola vypustená)

2. Zrušenie parkovacej politiky (2022) → reforma PAAS a bezplatné parkovanie pre rezidentov (2026)

V programe „Bratislava občanom" bol prvým pilierom doslova „zrušenie parkovacej politiky". (Zoznam, 9. 9. 2022)

„Generálna reforma celomestskej parkovacej politiky PAAS", celoročné bezplatné parkovanie pre rezidentov v ich mestskej časti a zastavenie pokutovania v okolí nemocníc, najmä na Kramároch. (Pravda, 10. 3. 2026)

V roku 2022 chcel parkovaciu politiku zrušiť. Mesto medzitým išlo presne opačným smerom: PAAS sa rozšíril do Starého Mesta, Nového Mesta, Ružinova a Petržalky, len v roku 2025 pribudlo šesť zón a ďalšia v januári 2026. V roku 2025 priniesol systém mestu 22,96 milióna eur, z toho 14,45 milióna z parkovacích lístkov, 3,13 milióna z rezidentských kariet, 0,51 milióna z bonusových kariet a 4,86 milióna z pokút, ktorých bolo 131 690. Prevádzka a zavádzanie zón stáli 9,4 milióna, mestské časti dostali 4,5 milióna a do fondu mobility išlo 8,82 milióna. Heredošov program hovorí o „cez 17 000 000 eur" a „180 agentoch"; skutočné príjmy sú ešte vyššie, počet kontrolórov sa mi overiť nepodarilo. Na obyvateľa je to asi 48 eur ročne a pokuty tvoria pätinu príjmov, takže výhrada, že systém funguje aj ako zdroj peňazí, má v číslach oporu.

Do roku 2026 sľub zmäkol zo „zrušenia" na „reformu", čo je rozumný posun; rušiť systém, ktorý mestské časti a obyvatelia roky používajú, by bolo drahšie ako ho opraviť. Otázkou zostáva, čo presne „bezplatné parkovanie pre rezidentov" znamená. Rezident dnes parkuje vo svojej zóne s rezidentskou kartou za 39 eur ročne za prvé auto (150 eur za druhé, 500 za tretie). Zrušiť poplatok za karty by stálo asi 3 milióny eur, teda 13 % príjmov PAAS, to je zvládnuteľné. Ak však Heredoš myslí bezplatné parkovanie v celej mestskej časti, nie len v zóne, musel by prekresliť systém, ktorý stojí práve na malých zónach. Sľub zastaviť pokutovanie pri nemocniciach je právne problematický: pokuty ukladá mestská polícia podľa zákona a primátor ich nemôže plošne odpúšťať, môže nanajvýš zmeniť režim zón okolo nemocníc. A každá zmena PAAS ide cez všeobecne záväzné nariadenie, čiže cez zastupiteľstvo, kde by ako nezávislý bez klubu potreboval väčšinu.

Hodnotenie: Realizovateľné s výhradami

3. Návrat autobusu 801 do Rajky (2022)

Sľúbil obnovu zrušenej linky 801 do maďarskej Rajky. (TASR, 7. 10. 2022)

Dopravný podnik linku 801 zastavil začiatkom septembra 2020 pre zatvorené hranice a v máji 2021 oznámil, že ju neobnoví: jazdila komerčne bez dotácie a tržby nepokrývali náklady, cestujúcich odkázal na vlak S8 z Petržalky. Téma sa napokon vyriešila bez mesta aj bez Heredoša: od 7. októbra 2024 jazdí medzi Rusovcami a Rajkou súkromný dopravca DOMINIQ, len v pracovných dňoch, s vlastným cestovným (2 eurá za jazdu, mesačník 80 eur) a mimo IDS BK. V programe 2026 sa Rajka už nespomína. Ako sľub to bolo lacné a splniteľné, ukázalo sa však, že dopyt zvládne aj komerčná linka bez dotácie.

Hodnotenie: Téma sa vyriešila bez neho

4. Záchytné parkoviská na okrajoch mesta (2022) → parkovacie domy (2026)

„Väčšia časť ľudí presadne zo svojich áut do MHD, hlavne na krátke vzdialenosti", ak mesto urýchlene postaví záchytné parkoviská na hraniciach mesta. (TASR, 24. 10. 2022)

Vybudovať dostatočné parkovacie domy a záchytné parkoviská na okrajoch mesta. (program 2026)

Toto je jediná téma, kde sa jeho predstava a kroky magistrátu prekrývajú. Mesto ešte v lete 2022 otvorilo P+R Komisárky (163 miest), Macharova (95), Jasovská (53), Černyševského (asi 60) a pri cintoríne vo Vrakuni (283). Dnes PAAS eviduje osem záchytných parkovísk s 844 miestami; pripravuje sa parkovací dom pri ZOO za 7,7 milióna eur so 418 miestami (výstavba od októbra 2026 do mája 2027), P+R Janíkov dvor (93 miest), Zlaté piesky (200), Mlynské nivy (220) a Jantárová cesta (99). Tempo je pomalé: 844 miest je 1,8 miesta na tisíc obyvateľov a pri vyše 140-tisíc denne dochádzajúcich, ktorých sám Heredoš v roku 2022 spomínal, je to kvapka. Jeho sľub „dostatočných" parkovacích domov ide správnym smerom, ale bez lokalít, čísel a peňazí. Parkovací dom pri ZOO ukazuje, že jeden objekt so 400 miestami stojí okolo 8 miliónov eur, teda vyše 18-tisíc eur na jedno miesto, a od zámeru po otvorenie trvá roky.

Hodnotenie: Realizovateľné s výhradami (mesto v tom už pokračuje, jeho program nepridáva nič konkrétne)

5. Nájomné bývanie (2022 aj 2026)

Bratislava má 1 900 nájomných bytov, čaká sa na ne šesť rokov a mesto je v tom „najhorší vo V4". (TASR, 24. 10. 2022)

Masívny rozvoj nájomného bývania podľa viedenského vzoru, tlak na developerov, mestské brownfieldy výmenou za byty. (Bratislavský večerník, 18. 3. 2026)

Diagnóza sedí. Mesto podľa Pravdy spravuje 978 nájomných bytov (obsadených 799), čo je zlomok bytového fondu takmer polmiliónového mesta; číslo 1 900 z roku 2022 zrejme zahŕňalo aj byty mestských častí. Od roku 2022 sa ale niečo pohlo. V apríli 2025 mesto dokončilo bytový dom na Muchovom námestí so 103 bytmi, prvú nájomnú výstavbu vo vlastnej réžii za približne pätnásť rokov. Stála zhruba 11 miliónov eur (4,4 milióna ministerstvo dopravy, 2,9 milióna Štátny fond rozvoja bývania, 3,7 milióna mesto), čo je približne 107-tisíc eur na byt. V príprave je Terchovská (85 bytov, 2025 až 2027), Bazová (116, od 2027), Janíkov dvor (105, 2027 až 2029) a Žitavská (asi 37), spolu vyše 450 bytov. K tomu má mesto dohodu, že developeri odovzdajú 5 % bytov zo svojich projektov, z Nového Lida asi 97.

Heredošov „viedenský vzor" znie dobre, no Viedeň vlastní státisíce bytov a stavia ich z rozpočtu v úplne inej lige. Pri cene z Muchovho námestia by tisíc mestských bytov stálo vyše 100 miliónov eur, sedminu ročného rozpočtu Bratislavy. Kde ich vziať, keď zároveň sľubuje nulový nový dlh, lacnejšiu MHD a bezplatné parkovanie, program nehovorí. Výmena mestských pozemkov za byty je legitímny nástroj, ktorý mesto už používa, takže reálny rozdiel oproti súčasnosti by bol v tvrdšom vyjednávaní, nie v novej politike.

Hodnotenie: Realizovateľné s výhradami

6. Seniori: klimatizácia v každej izbe a viac peňazí pre mestské zariadenia (2022 aj 2026)

Seniori v mestských zariadeniach žijú v zlých podmienkach, treba klimatizované izby a kvalitné rekonštrukcie. (TASR, 24. 10. 2022) / Klimatizačná jednotka v každej izbe a viac peňazí pre mestské domovy. (Bratislavský večerník, 18. 3. 2026)

Mesto prevádzkuje sedem zariadení pre seniorov, tri zariadenia opatrovateľskej služby a jeden denný stacionár, čo sedí s číslami v Heredošovom programe. Rozpočet na rok 2026 dáva na sociálne služby 36,5 milióna eur vrátane 1,5 milióna na rekonštrukciu Domu tretieho veku. Klimatizácia do každej izby je z celého programu asi najľahšie splniteľný sľub: ide o jednotky miliónov eur, kompetencia je jednoznačne mestská a netreba súhlas štátu ani zastupiteľstva nad rámec rozpočtu. Že Heredoš tento bod nesie od roku 2022 bezo zmeny, svedčí skôr o tom, že mesto ho za štyri roky celoplošne nevyriešilo, hoci mohlo.

Hodnotenie: Realizovateľné

7. Dokončiť petržalskú električku (2022)

Dokončiť električku do Petržalky z eurofondov ešte pred termínom v roku 2023. (TASR, 24. 10. 2022)

Trať z Bosákovej na Janíkov dvor (3,9 km plus 490 metrov) sa otvorila 27. júla 2025, stála 99 miliónov eur z eurofondov a meškala osem mesiacov oproti pôvodnému termínu v novembri 2024. Postavilo ju mesto pod Vallom, Heredoš s tým nemal nič spoločné. V roku 2026 už konkrétny sľub k električke nemá, len všeobecné „uprednostniť električkové trate, trolejbusy a autobusy". Za zmienku stojí, že jeho súperka Dana Čahojová sa proti pokračovaniu petržalskej trate stavia, on nie.

Hodnotenie: Téma sa vyriešila bez neho

8. Stop zadlžovaniu, vyrovnaný rozpočet a hĺbkový audit (2026)

„Akékoľvek nové dlhy by som minimalizoval a snažil sa o to, aby rozvoj mesta nešiel na dlh." Dlh vzrástol zo 142 na 245 miliónov eur, len na úrokoch mesto v roku 2026 zaplatí cez 8 miliónov. (SITA, 27. 4. 2026; program 2026)

Tu je Heredoš faktograficky najsilnejší, hoci obe strany sporu si vyberajú čísla, ktoré sa im hodia. Vallo hovorí o historicky najnižšej zadlženosti: pomer dlhu k bežným príjmom klesol z 51,7 % (2018) na 46,09 % (2024) a 45,9 % (2025), v roku 2026 má byť 44,1 %. Heredoš hovorí o absolútnom dlhu, ktorý rastie: analýza Rexa & Roman Partners uvádza 186,5 milióna eur v roku 2023 a plánovaných 260 miliónov v roku 2026, samotné mesto pri schvaľovaní rozpočtu na rok 2026 priznalo, že sa dlh blíži k 245 miliónom. Obe tvrdenia platia zároveň. Pomer klesá preto, že príjmy mesta rástli rýchlejšie než dlh, aj vďaka dvom zvýšeniam dane z nehnuteľností a príjmom z PAAS. Úroky sú citeľnejšie: z približne 0,4 milióna v roku 2022 na 6,4 až 7,3 milióna v roku 2025 (podľa rozpočtu, resp. podľa poslanca Winklera) a asi 8 miliónov v roku 2026, čo je 17 eur na obyvateľa ročne, pri dlhu okolo 515 eur na hlavu. Podľa INEKO (máj 2026) je Bratislava tretím najzadlženejším mestom v pomere k príjmom, ale s dobrou schopnosťou splácať; CRIF počíta zadlženosť na 48,4 %, lebo započítava aj úvery, ktoré mesto podľa rozpočtových pravidiel vykazovať nemusí.

Zastaviť zadlžovanie primátor môže, rozpočet navrhuje on. Cenou by bolo pomalšie investovanie, keďže spolufinancovanie eurofondových projektov ide práve z úverov; mesto za roky 2019 až 2025 preinvestovalo 431,7 milióna eur oproti 234,3 milióna predchádzajúceho vedenia. Heredošov jediný konkrétny zdroj úspor, presun údržby zelene od firmy Zares na mestský podnik, som nevedel overiť: Zares pracuje pre mesto na základe rámcových dohôd z roku 2022 a sľubované „milióny ročne" nemajú v programe žiadny výpočet. „Vyrovnaný rozpočet" je pri bežnom rozpočte zákonná povinnosť a mesto ju aj tak plní (prebytok 24,6 milióna eur za rok 2024). Audit je lacný a splniteľný, robí ho hlavný kontrolór alebo NKÚ.

Hodnotenie: Realizovateľné s výhradami (na úkor investícií a v rozpore s jeho vlastnými výdavkovými sľubmi)

9. Zrušiť cyklopruh na Vajanského nábreží (2026)

Odstrániť cyklopruh z Vajanského nábrežia a „prinavrátiť komunikáciu do pôvodného stavu". (STVR, 10. 3. 2026)

Cyklotrasa s betónovými obrubníkmi vznikla v roku 2023 a stala sa symbolom sporu mesta so štátom. Ministerstvo dopravy v októbri 2024 nariadilo obrubníky do 40 dní odstrániť a pruh do 90 dní zúžiť, inak hrozila pokuta 33 190 eur, aj opakovane. Vo februári 2025 mesto ustúpilo a sľúbilo plastové oddeľovače, ktoré v auguste 2025 stále neboli osadené, vraj pre dodávateľa. Mesto uvádza okolo 40-tisíc prejazdov cyklistov mesačne v teplých mesiacoch, kandidát Winkler pracuje so 120 cyklistami za hodinu oproti 3 300 ľuďom v autách a MHD. Odstránenie je v kompetencii mesta, nábrežie je mestská komunikácia a technicky ide o dopravné značenie a obrubníky, takže sľub sa dá splniť aj bez hlasovania zastupiteľstva. Otázne je, čo ponúkne cyklistom namiesto najfrekventovanejšej trasy v meste; Winkler aspoň navrhuje presun bližšie k Dunaju, Heredoš nič.

Hodnotenie: Realizovateľné

10. Návrat 15-minútového lístka (2026)

Vrátiť 15-minútový lístok na MHD. (STVR, 10. 3. 2026)

Lístok za 0,70 eura mesto zrušilo 1. júla 2021 s odôvodnením, že ho ľudia používali na dlhšie cesty a vznikala na ňom strata; v roku 2023 magistrát jeho návrat odmietol. Dnes je najkratší lístok 30-minútový za 1,20 eura. Zaviesť ho späť je otázka dohody v IDS BK, nie peňazí, výpadok by bol v rádoch státisícov eur. Ten istý sľub má aj Winkler, takže by v zastupiteľstve nebol sám.

Hodnotenie: Realizovateľné

11. Znížiť výdavky magistrátu (2026)

Výdavky úradu vzrástli „z takmer 25 miliónov eur (2018) na takmer 75 miliónov" (2026), rozpočet mesta o 124 %. (program 2026)

Rast úradu je fakt: magistrát mal koncom roka 2017 588 zamestnancov, koncom roka 2022 ich bolo 879 a v októbri 2024 mal 991,5 pracovnej pozície, z toho 907 obsadených. Náklady na vlastných zamestnancov presiahli v roku 2023 29 miliónov eur. Číslo „75 miliónov" z jeho programu sa mi nepodarilo k ničomu priradiť; ak sú v ňom aj mestské organizácie, porovnanie s rokom 2018 neporovnáva to isté. Mesto argumentuje, že si čoraz viac služieb robí samo a lacnejšie (pri letnej údržbe ciest uvádza 40 % úsporu), Heredoš už v roku 2022 kritizoval 17 ľudí v marketingu. Podobne nadsadené je jeho tvrdenie, že Vallo za osem rokov dostane z mestskej kasy vyše milióna eur: po nástupe v decembri 2018 mal primátor plat 5 316 eur mesačne, od roku 2023 podľa poriadku odmeňovania 8 972 eur, čo za dve volebné obdobia vychádza rádovo na 700- až 800-tisíc eur podľa valorizácie. Škrtať v úrade sa dá, no bez konkrétneho zoznamu je to sľub, ktorý dávajú všetci vyzývatelia.

Hodnotenie: Nedá sa posúdiť (chýbajú konkrétne položky)

12. Ukrajinci: tlak na vládu, aby sa po vojne vrátili domov (2026)

V Bratislave žije „64 121 tisíc občanov Ukrajiny", 13 % obyvateľov; primátor má tlačiť na vládu, aby im uľahčila návrat. (program 2026)

Toto nie je komunálna téma. Dočasné útočisko pre ľudí z Ukrajiny vyplýva z vykonávacieho rozhodnutia Rady EÚ a uznesenia vlády a je predĺžené do 4. marca 2027; primátor do toho nemá čo hovoriť, môže nanajvýš písať listy. Číslo 64 121 nemá v programe zdroj. Na celom Slovensku žije podľa Pravdy asi 136-tisíc utečencov, takže Heredošov údaj by znamenal, že takmer polovica z nich býva v samotnej Bratislave, čo je nepravdepodobné; skôr ide o údaj za celý kraj vrátane ľudí, ktorí tu žili a pracovali už pred vojnou. Bod je v programe skôr ako signál pre voličov Republiky než ako plán.

Hodnotenie: Mimo právomocí primátora

13. Ombudsman mesta, cudzie vlajky dole a Festival rodiny (2026)

Zriadiť „malý úrad ombudsmana mesta" z peňazí za zrušenú pozíciu nočného primátora; odstrániť z mestských budov všetky vlajky okrem slovenskej a bratislavskej; každoročný Festival rodiny s tradičnými a kresťanskými hodnotami. (program 2026)

Tri lacné a symbolické body, ktoré primátor zvládne sám. Háčik je v tom, že nočný primátor je funkcia z roku 2021, ktorú zastával Martin Královič; keď v auguste 2023 odišiel na ministerstvo vnútra, agendu prevzala mestská polícia s kanceláriou primátora a o novom nočnom primátorovi médiá odvtedy neinformovali. „Ušetrené" peniaze na ombudsmana teda môžu byť blízke nule. Vlajky: Primaciálny palác vyvesil v júli 2023 dúhovú vlajku k Dúhovému PRIDE a mesto opakovane vyjadrovalo podporu Ukrajine; stiahnuť ich je v právomoci primátora ako správcu budov. Program však hovorí o všetkých cudzích vlajkách, čo by zahŕňalo aj vlajku Európskej únie.

Hodnotenie: Realizovateľné

14. Developeri a audit predaja Lida (2026)

Ďalší audit prípadu predaja pozemkov LIDO; developeri vyrúbu asi 10-tisíc stromov a mesto získa len 97 bytov z približne 5-tisíc. (SME, máj 2026; program 2026)

Zastupiteľstvo v roku 2025 schválilo zmenu územného plánu pre Nové Lido. Mesto za to podľa vlastných materiálov získa 97 nájomných bytov (5 379 m², trhová hodnota asi 25 miliónov eur), 70 miliónov eur garantovaných investícií do infraštruktúry, rozšírenie chráneného parku o 32 600 m² a pozemok pre základnú školu. Odborníci a aktivisti tvrdili, že mesto malo žiadať viac, a spor o stromy na pravom brehu trvá; číslo 10-tisíc stromov je Heredošovo, mesto tvrdí, že plošný výrub v pláne nie je. Audit dohody je splniteľný. „Obmedziť vplyv developerov" sa dá len cez územný plán a zastupiteľstvo, teda opäť cez väčšinu, ktorú ako nezávislý bez klubu nemá.

Hodnotenie: Realizovateľné s výhradami

Čo sa stalo so sľubmi z roku 2022

Celkové zhrnutie

Záverečný komentár

Program 2026 je oproti roku 2022 výrazne triezvejší. Dva najhlasnejšie sľuby z prvej kampane, bezplatná MHD a zrušenie parkovacej politiky, potichu zmizli a nahradili ich verzie, o ktorých sa dá aspoň diskutovať. Heredoš pomenúva reálne boľavé miesta: ročná električenka je drahšia než v Prahe, Brne aj Košiciach, PAAS vybral v roku 2025 takmer 5 miliónov eur na pokutách, absolútny dlh mesta rastie a úroky za štyri roky vyskočili dvadsaťnásobne. Väčšina jeho čísel je rádovo správna a pri električenke mu dokonca dáva za pravdu vlastná skúsenosť mesta z roku 2021.

Lenže program nemá príjmovú stranu. Lacnejšia MHD, bezplatné parkovanie, klimatizácie, viedenské nájomné bývanie a parkovacie domy, to všetko stojí peniaze, a jediné, čo Heredoš ponúka, je audit, presun údržby zelene a škrty v úrade bez čísel; súčasne sľubuje nulový nový dlh. Časť bodov je mimo právomocí primátora (Ukrajinci), časť je čisto symbolická (vlajky, festival) a takmer všetko podstatné by muselo prejsť zastupiteľstvom, kde by nezávislý kandidát so 4 % z minulých volieb nemal jediného vlastného poslanca. Irónia jeho kandidatúry je v tom, že z tém roku 2022 sa mesto väčšine venovalo aj bez neho, električku dostavalo, P+R a nájomné byty pomaly pribúdajú a Rajku vyriešil súkromník, kým jeho vlastné vlajkové sľuby sa ukázali ako nesplniteľné a on sám ich opustil.

Metodická poznámka k zdrojom: štruktúrovaný program z roku 2022 sa na webe nezachoval, priority preto rekonštruujem z agentúrnych správ TASR a SITA a z rozhovorov z jesene 2022, kde predstavil program „Bratislava občanom" so siedmimi piliermi. Program 2026 je zverejnený na jeho stránke miroslavheredos.com a doplnený vyjadreniami pre STVR, Pravdu, SITA, TA3 a Bratislavský večerník. K číslam z jeho programu som hľadal nezávislé zdroje; kde sa to nepodarilo, je to v texte uvedené. Bratislava mala pri sčítaní v roku 2021 približne 475-tisíc obyvateľov, s týmto číslom počítam pri prepočtoch na obyvateľa.

Poznámka: Hodnotenie vychádza z verejne dostupných informácií (médiá, web mesta, rozpočtové dokumenty, výročná správa DPB). Hodnotenie je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.