Vallo v prvom období splnil dva z trinástich sľubov, z 25 kilometrov cyklotrás postavil šesť

Kontext

Matúš Vallo, architekt a hudobník, vyhral voľby primátora Bratislavy 10. novembra 2018 so ziskom 58 578 hlasov (36,54 %). Porazil Václava Miku (22,86 %), úradujúceho primátora Iva Nesrovnala (18,42 %) a Jána Mrvu (17,27 %) pri účasti 40,67 %. Kandidoval ako nezávislý s podporou Progresívneho Slovenska a Spolu; v 45-člennom zastupiteľstve získali nezávislí kandidáti (vrátane ľudí z Teamu Vallo) 17 kresiel a PS/Spolu 13, takže Vallo mal na rozdiel od predchodcov pohodlnú väčšinu.

Vallo mal na rozdiel od väčšiny komunálnych politikov mimoriadne detailný program. Kniha Plán Bratislava (Slovart, apríl 2018), na ktorej dva roky pracovalo 76 odborníkov, má stovky strán a stovky opatrení. Práve tá podrobnosť je pre hodnotenie zradná: veľká časť kapitol sú vízie na desaťročia, nie záväzky na štyri roky. Toto hodnotenie sa preto sústreďuje na sľuby, ktoré mali konkrétny termín alebo číslo, alebo ktoré Vallo v kampani 2018 opakovane zdôrazňoval. Znenie sľubov čerpám z dobovej tlače (Pravda, Denník N, Bratislavské noviny), z neskorších odpočtov (Postoj, Startitup, blogy SME) a z vyjadrení samotného magistrátu, keďže pôvodný web planbratislava.sk už nie je dostupný. Kde znenie sľubu nemám doslovne, uvádzam to.

Hodnotenie sa týka výlučne obdobia december 2018 až november 2022. Ak sa niečo dokončilo až v druhom období, spomínam to len ako doplnok, nie ako splnenie sľubu.

1. Parkovacia politika

„Jednotná parkovacia politika zvýhodňujúca rezidentov" (Pravda, online rozhovor s kandidátom, 23. 10. 2018)

Regulované parkovanie bolo najviditeľnejší bod kampane a zároveň projekt s najväčším sklzom. V apríli 2019 magistrát hovoril o spustení „v druhej polovici roka 2020", v septembri 2020 o roku 2021 (chýbal informačný systém). Prvé tri zóny, Tehelné pole, Dvory 4 a Krasňany, sa spustili až 10. januára 2022, teda v poslednom roku mandátu. Do konca volebného obdobia pribudlo Staré Mesto (máj 2022) a postupne Ružinov, spolu päť zón. Rezidentská karta stála 39 eur za prvé auto, 150 za druhé a 500 za tretie.

Systém v prvom roku zarobil mestu 2,5 milióna eur bez pokút, mestským častiam 800-tisíc, a magistrát sám priznal, že náklady na rozbeh boli vyššie ako výnosy. Neskoršie roky ukázali, že model funguje ekonomicky (v roku 2025 už 22,96 milióna eur), no to je zásluha druhého obdobia. V prvom období sa PAAS dotkol zlomku mesta: Petržalka mala jednu zónu, Karlova Ves, Dúbravka, Rača mimo Krasňan či Vrakuňa nič. Obyvatelia zón boli spokojní (v Dvoroch 4 podľa mesta 74 % vodičov), ľudia z okolitých ulíc naopak dostali vytlačené autá zo zón bez regulácie.

Aj tak ide o jeden z mála štrukturálnych krokov, ktorý sa predchádzajúcim primátorom nepodaril ani za dvadsať rokov. Problém je v tom, že sľub znel „zavedieme", nie „spustíme pilot v poslednom roku".

Hodnotenie: Čiastočne splnené

2. Električka do Petržalky do roku 2023

„Dobudujeme električkovú trať v Petržalke" s termínom do konca roka 2023, viazaným na eurofondy (Plán Bratislava 2018, citované v blogu M. Greguša a v Postoji)

Toto bol nosný dopravný sľub. Reálne sa v prvom období podarilo dotiahnuť projektovú prípravu a verejné obstarávanie: zmluva so Združením MHD Petržalka (líder Aldesa) za 89,5 milióna eur s DPH bola podpísaná 4. novembra 2021 a stavenisko odovzdané 18. novembra 2021, s lehotou 820 dní, teda do konca roka 2023. Súťaž sa pritom oneskorila zhruba o osem mesiacov oproti pôvodnému harmonogramu (podpis mal byť v marci 2021) a mesto to vysvetľovalo pandémiou, čo dopravní odborníci v Postoji označili za polopravdu.

V predvolebnom dueli v októbri 2022 už Vallo hovoril, že trať bude dokončená v roku 2024, a ministerka Remišová verejne pochybovala, či sa stihne vyčerpať eurofondové obdobie. Skutočnosť z dnešného pohľadu: cestujúci sa zviezli 27. júla 2025, teda rok a pol po sľúbenom termíne, a náklady vzrástli na 122,98 milióna eur s DPH (nárast o 37 %). K tomu sa vraciam v hodnotení druhého obdobia. Pre prvé obdobie platí, že sľub „do 2023" bol pri podpise zmluvy v novembri 2021 už fakticky nesplniteľný.

Hodnotenie: Nesplnené

3. Modernizácia radiál a nové električkové trate

„Zmodernizujeme Karloveskú, Vajnorskú a Ružinovskú radiálu, predĺžime električkovú trať v Dúbravke a v Ružinove a zavedieme električku cez Nivy do Podunajských Biskupíc" (Plán Bratislava 2018, citované v Postoji, jún 2022)

Z tohto zoznamu sa splnila jedna položka: Dúbravsko-Karloveská radiála. Stavba začala 22. júna 2019 a celá trať bola opäť v prevádzke 26. októbra 2020, mesiac a pol po termíne. Cena vyrástla po dodatkoch zo 65,1 na 68,9 milióna eur s DPH, z čoho vyše 63 miliónov zaplatila EÚ. Za zmienku stojí, že projekt pripravilo ešte Nesrovnalovo vedenie a Vallo ho „iba" dostaval; a že v apríli 2024, štyri roky po otvorení, trať stále nemala kolaudáciu pre poškodené časti a praskajúci betón.

Vajnorská ani Ružinovská radiála sa v prvom období nezačali (Ružinovská má zmluvu so zhotoviteľom až od 2. septembra 2026). Predĺženie do Dúbravky (Bory) a do Ružinova, ako aj trať cez Nivy do Biskupíc, zostali v štádiu štúdií. Namiesto nich sa objavil projekt, ktorý v programe nebol: trať popred SND k Eurovei 2, prevzatý od developera J&T Real Estate cez memorandum z júna 2022, ktoré mestský kontrolór napadol podnetom na krajskú prokuratúru.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

4. Záchytné parkoviská na okraji mesta

„Menej áut vchádzajúcich do mesta dosiahneme postavením záchytných parkovísk na okraji mesta" (Plán Bratislava 2018, citované v blogu M. Greguša, máj 2022)

Ešte v júni 2022 mohol Postoj napísať, že mesto nepostavilo ani jedno záchytné parkovisko. Štyri mesiace pred voľbami, 13. júla 2022, mesto otvorilo tri: Komisárky v Rači (163 miest), Macharovu (95) a Jasovskú (53) v Petržalke, spolu 311 bezplatných miest. Na mesto s takmer pol miliónom obyvateľov a desiatkami tisíc denne dochádzajúcich áut je to 0,65 miesta na tisíc obyvateľov. Parkovacie domy pri ZOO či na Zlatých pieskoch, ktoré sa sľubujú aj v programe 2026, zostali na papieri.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

5. Rýchlejšia a kvalitnejšia MHD

Expresné autobusové linky „ktorými sa obyvatelia dostanú z jednej časti mesta do druhej s nižším počtom prestupov", buspruhy, obnova vozového parku, obsadenie postu hlavného dopravného inžiniera (Plán Bratislava 2018; Pravda, 23. 10. 2018)

Tu je bilancia zmiešaná, ale skôr pozitívna. Buspruhov pribudlo od roku 2019 do novembra 2021 približne 13,5 km (Štefánikova, Záhradnícka, Karadžičova, Pražská, Brnianska, Dolnozemská, Gagarinova, Košická, Legionárska) k pôvodným 25 km; na Štefánikovej sa čas jazdy v popoludňajšej špičke skrátil z 3:18 na 1:51 minúty. Postoj uznal aj elektronické tabule na zastávkach a rozšírenie liniek do nových lokalít.

Expresné linky sa nezaviedli. Nové vozidlá sa v prvom období objednali (30 električiek Škoda za 73,6 milióna eur, dohoda s ministerstvom z augusta 2021; trolejbusy Solaris/Škoda za 16,7 milióna bez DPH, súťaž zo septembra 2021), no žiadne z nich neprišlo pred voľbami: prvé megatrolejbusy vyšli do ulíc v januári 2024, prvé nové električky tiež v januári 2024. Bratislavská mestská karta, ktorá dávala Bratislavčanom desaťpercentnú zľavu, bola k 1. júlu 2021 zrušená s odôvodnením, že stála 850-tisíc eur ročne a na MHD ju používalo len 17-tisíc zo 65-tisíc držiteľov.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

6. 25 kilometrov oddelených cyklotrás

„25 kilometrov nových oddelených cyklotrás" do konca roka 2022 (Plán Bratislava 2018; potvrdené v Startitupe, september 2020)

Toto je sľub s najjasnejším číslom a najjasnejším výsledkom. Mesto v septembri 2022 samo uviedlo, že postavilo 6 km oddelených cyklotrás, Postoj napočítal 4,5 km. To je štvrtina až pätina sľubu. Magistrát to vysvetľoval „prázdnym šuplíkom" po predchodcoch, čo je po štyroch rokoch slabý argument; projekty sa dajú pripraviť za dva roky. Cykloaktivista Peter Klučka to v Postoji hodnotil zmierlivo („nie kvantita, ale kvalita"), no Plán Bratislava sľuboval práve kvantitu. V knihe sa navyše počítalo s ďalšími 50 km do roku 2026, čo z dnešného pohľadu (mesto vykazuje zhruba 90 km všetkej cykloinfraštruktúry od roku 2019, Cyklokoalícia hovorí o polovičnom plnení plánov šesť rokov po sebe) tiež nevyšlo.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

7. Desaťtisíc stromov a pasportizácia zelene

„Desaťtisíc stromov" do roku 2022 a pasportizácia mestskej zelene (Plán Bratislava 2018; iniciatíva 10 000 stromov spustená v novembri 2019)

Iniciatíva 10 000 stromov je dobrý príklad, ako sa dá sľub splniť na papieri a nesplniť v skutočnosti. Do konca roka 2020 mesto vysadilo 1 339 vzrastlých stromov a 4 598 kríkov, do októbra 2022 podľa Postoja 3 620 stromov a 17 000 kríkov. Ak rátame len stromy, čo je to, čo si každý pod „10 000 stromov" predstaví, splnilo sa 36 %. Ak rátame všetky dreviny vrátane kríkov, cieľ bol prekročený dvojnásobne. Mesto zvolilo druhý výklad, a to dodnes: na webe iniciatívy dnes svieti 4 236 vzrastlých stromov, 26 203 kríkov a 20 600 sadeníc za sedem rokov. V prepočte je to jeden vzrastlý strom na 113 obyvateľov.

Aktivista Marián Šumšala už v roku 2021 kritizoval, že sa sadilo narýchlo, bez participácie a bez následnej starostlivosti, a časť stromov neprežila. Sľúbená pasportizácia zelene, teda evidencia, čo mesto vlastne spravuje, sa v prvom období nespravila; Postoj v roku 2022 konštatoval, že mesto nemá ani prehľad o zelených plochách.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

8. Dostupné nájomné bývanie

„Výrazné zvýšenie počtu dostupných nájomných bytov" (Plán Bratislava 2018, citované v Postoji, október 2022)

Za štyri roky mesto nedokončilo ani jednu nájomnú bytovku. Vzniklo to, čo Postoj správne pomenoval ako administratívne kroky: sekcia nájomného bývania na magistráte, Koncepcia mestskej bytovej politiky 2020–2030 s cieľom 5 000 nájomných bytov v meste do roku 2030 a zmapovanie pozemkov. V januári 2022 magistrát sľúbil 1 600 nových bytov do piatich rokov, v kampani 2022 Vallo hovoril o 563 bytoch „v rôznom štádiu realizácie". Prvá stavba, Muchovo námestie so 103 bytmi, sa začala až v auguste 2023 a skolaudovala v apríli 2025.

Hmatateľný je iba projekt Housing first: 9 bytov pre ľudí bez domova v pilotnom roku 2020 a ďalších 10 do konca roka 2022, v spolupráci s Vagusom, Depaulom, Návratom a Odyseom. To je dobrý a v Bratislave nový prístup, ale 19 bytov nie je „výrazné zvýšenie" v meste, ktoré spravuje zhruba 870 bytov a má na čakačke 600 žiadateľov.

Hodnotenie: Nesplnené

9. Mesto určuje pravidlá: Metropolitný inštitút a ombudsman

Vytvorenie Metropolitného inštitútu Bratislavy podľa vzoru pražského IPR, kancelária ombudsmana pre stavebnú činnosť, „prísne a férové pravidlá" pre developerov (Plán Bratislava 2018; Pravda, 23. 10. 2018)

Toto je sľub, ktorý sa splnil rýchlo a bez výhrad k samotnému faktu. MIB vznikol v roku 2019, ombudsman pre stavebnú činnosť tiež. Inštitút vydal Manuál verejných priestorov, za tri roky zorganizoval 13 architektonických súťaží na projekty za približne 90 miliónov eur a rozbehol program Živé miesta. Otázkou zostáva cena a tempo: v júni 2022 mal MIB 66 zamestnancov a ročný rozpočet zhruba 3,2 milióna eur (1,5 milióna mzdy, 0,65 milióna prevádzka, 1 milión súťaže), teda asi 6,7 eura na obyvateľa ročne, pričom väčšina projektov zo súťaží bola v roku 2022 stále na papieri. Yimba tiež upozornila, že výročná správa inštitútu vynechala počty zamestnancov a rozpočet.

Pri pravidlách pre developerov je bilancia rozporuplnejšia. Mesto síce začalo zamietať viac projektov pre nesúlad s územným plánom, no memorandum s J&T o električke popred SND z júna 2022, uzavreté mimo štandardných postupov, ukázalo, že vzťah k veľkým developerom nie je taký „odstrihnutý", ako Vallo tvrdil.

Hodnotenie: Splnené

10. Čisté mesto a Komunálny podnik

Vlastný mestský podnik údržby namiesto externých firiem; nulová tolerancia graffiti s odstránením „do 24, nanajvýš do 48 hodín" (Plán Bratislava 2018, citované v Postoji, jún 2022)

Komunálny podnik začal fungovať na jar 2020, najprv ako oddelenie magistrátu s necelými 30 ľuďmi, v apríli 2022 mal 105 zamestnancov a zastupiteľstvo ho premenilo na samostatnú príspevkovú organizáciu. Nahradil zmluvu s firmou A.I.I. za 1,88 milióna eur na štyri roky; magistrát tvrdí, že šetrí 35 až 40 % oproti externému dodávateľovi, čo sa nedá nezávisle overiť. Podnik dodnes spravuje len časť mesta (šesť východných mestských častí) a plán rozšíriť ho na 80 % územia je až v programe na rok 2030.

Graffiti sľub dopadol opačne: mesto podľa Postoja od roku 2019 prestalo finančne podporovať odstraňovanie graffiti. Meranie čistoty mesta neexistuje, takže tu možno hodnotiť iba to, či vznikol sľúbený nástroj. Vznikol.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

11. Kúpele Grössling otvoríme v roku 2022

„Funkčné kúpele by sme chceli otvoriť v roku 2022." (Pravda, 6. 1. 2019)

Sľub z prvých týždňov vo funkcii. Realita: architektonická súťaž v roku 2020 (OPPS Architettura), potom roky povoľovania, pri ktorom územné rozhodnutie trvalo 16 mesiacov namiesto šiestich. Zhotoviteľ (Metrostav Slovakia a Adifex) je známy až od marca 2026, cena 24,8 milióna eur oproti pôvodnému odhadu 16 až 22 miliónov, práce začali v máji 2026 a hotovo má byť koncom roka 2028. V prvom období sa teda okrem súťaže neurobilo nič viditeľné, a termín 2022 sa posúval na 2025, 2027 a nakoniec 2028.

Hodnotenie: Nesplnené

12. Živé námestie (SNP, Kamenné, Nežnej revolúcie)

Premena Námestia SNP a Kamenného námestia na pešiu zónu, vlajkový projekt MIB (Plán Bratislava 2018; súťažný dialóg 2019–2021)

Súťažný dialóg vyhral v apríli 2021 ateliér Loidl s BPR a pôvodne sa hovorilo o dokončení v rokoch 2024 až 2025. V prvom období sa nekoplo. Dôvody sú čiastočne objektívne (súdny spor o štyri parcely na Kamennom námestí, ktorý mesto vyhralo až v januári 2026), ale to nič nemení na tom, že v roku 2022 bol z vlajkového projektu vizualizácia. Zmluva na prvú etapu bola podpísaná až v roku 2025 a prvá časť sa otvorila 23. júla 2026.

Hodnotenie: Nesplnené

13. Transparentné mesto bez vizuálneho smogu

Odstrihnutie „záujmových skupín napojených na politické strany", transparentné hospodárenie, boj s vizuálnym smogom (kampaň 2018; Bratislavské noviny, 12. 10. 2022)

Tu má Vallo v rukách merateľné výsledky. V rebríčku Transparency International Slovensko sa Bratislava posunula zo 42. miesta (59 %, známka B-) v roku 2018 na 29. miesto (68 %, B+) v roku 2022, a TIS ju označila za lídra v otvorených dátach. Dohoda s Akzent BigBoard z februára 2021 odstránila zhruba 650 reklamných plôch za milión eur a do októbra 2025 mesto vykázalo 1 183 odstránených reklamných stavieb od roku 2019.

Výhrady existujú. Zmluva s advokátskou kanceláriou Taylor Wessing za 90-tisíc eur bez súťaže (2020) a spomínané memorandum s J&T ukazujú, že nové vedenie nebolo imúnne voči postupom, ktoré samo kritizovalo. NKÚ v kontrole účtovníctva za roky 2016 až 2018 našiel k 31. decembru 2018 neidentifikovateľné pohľadávky za 51,7 milióna eur; to je dedičstvo predchodcov, no zároveň ukážka, v akom stave Vallo magistrát preberal. Celkovo je toto oblasť, kde sa sľub dá považovať za naplnený.

Hodnotenie: Splnené

Hospodárenie v prvom období (kontext, nie sľub)

Vallo v kampani 2022 tvrdil, že Bratislava je „najmenej zadlžená minimálne od roku 2005". Podľa dát INEKO klesol pomer dlhu k bežným príjmom z 51,3 % (2018) na 47,9 % (2022). Nominálne však dlh vzrástol zo 142,3 na 173,7 milióna eur (+22 %), teda z 331 na 365 eur na obyvateľa. Pomer klesol preto, že bežné príjmy rástli rýchlejšie: z 304 na 393 miliónov eur, k čomu prispelo zvýšenie dane z nehnuteľností od roku 2020 (byty na 0,90 až 1,00 eura za m², spolu s mestskými časťami približne 26 miliónov eur ročne navyše) a rast podielových daní.

Počet zamestnancov magistrátu stúpol z 515 (december 2018) na 879 (koniec 2022), čo je nárast o 71 %; mzdové náklady vzrástli o približne 10 miliónov eur ročne, ako Vallo sám priznal. Kapitálové výdavky, teda skutočné investície, boli 28,7 milióna eur v roku 2018, 59,1 milióna v roku 2020, 20,5 milióna v roku 2021 a 41,7 milióna v roku 2022; v prepočte 67 až 88 eur na obyvateľa ročne. Pre porovnanie, v rokoch 2024 až 2026 sa mesto dostalo na 200 až 280 eur na obyvateľa a Košice plánujú na rok 2026 s pomocou eurofondov 645 eur. Prvé Vallovo obdobie teda nebolo obdobím veľkých investícií, ale skôr obdobím budovania aparátu, ktorý mal investície pripraviť.

Celkové zhrnutie

Záverečný komentár

Prvé Vallovo obdobie sa dá zhrnúť vetou, ktorou Postoj nazval svoj odpočet v októbri 2022: veľa sľúbil, značne menej splnil. Z troch najväčších hmotných sľubov kampane 2018, električky do Petržalky, parkovacej politiky a Živého námestia, sa do volieb 2022 dotiahol iba pilot parkovania v piatich zónach. Električka mala v deň volieb rozostavané stavenisko, námestie vizualizáciu, kúpele súťaž, nájomné byty koncepciu. Čísla, ktoré si Vallo dal sám (25 km cyklotrás, 10 000 stromov), skončili na štvrtine až tretine, a magistrát ich obhajoval zmenou definície (dreviny namiesto stromov) alebo poukazovaním na predchodcov.

Na druhej strane by bolo nefér tvrdiť, že sa nič nezmenilo. Vznikli inštitúcie, ktoré Bratislave chýbali (MIB, Komunálny podnik, sekcia bývania, Housing first), mesto sa stalo transparentnejším, z ulíc zmizli stovky bilbordov, pribudli buspruhy a objednali sa vozidlá, z ktorých profituje až druhé obdobie. Voliči to v roku 2022 ocenili 60 percentami. Otázkou, ktorú si prvé obdobie zaslúži, je, či nárast magistrátu o 360 ľudí a zvýšenie dane z nehnuteľností o desiatky percent priniesli primeraný výsledok v uliciach. K novembru 2022 skôr nie; väčšina úžitku z tejto prípravy sa preniesla do ďalších rokov.

Poznámka: Hodnotenie vychádza z verejne dostupných informácií (médiá, web MČ, rozpočty). Hodnotenie je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.