Kuruc za dvanásť rokov zbavil Vrakuňu povesti Pentagonu, z dvanástich najväčších projektov platila mestská časť štyri

Kontext

Martin Kuruc vedie Vrakuňu od decembra 2014, teda tri volebné obdobia. V roku 2014 vyhral s 1 431 hlasmi pri účasti 26,85 %, v roku 2018 dostal 94,19 % a v roku 2022 kandidoval sám. Vrakuňa má približne 20 000 obyvateľov (20 711 pri sčítaní 2021, 20 157 ku koncu roka 2024), čo z nej robí strednú bratislavskú mestskú časť porovnateľnú s Podunajskými Biskupicami alebo Devínskou Novou Vsou.

Tento súhrn stavia na troch samostatných reportoch (2014–2018, 2018–2022, 2022–2026), kde sú jednotlivé sľuby rozobraté aj so zdrojmi. Tu ide o celkový obraz: čo sa za dvanásť rokov reálne zmenilo, koľko to stálo a kto to zaplatil.

Čo sa za dvanásť rokov zmenilo

Ak by sa mal Kurucov mandát zhrnúť do jednej vety, bola by to táto: Vrakuňa prestala byť synonymom Pentagonu a stala sa nudnou mestskou časťou, ktorá funguje. To je pre sídlisko s takou povesťou veľký posun, a stojí za ním systematická práca, nie šťastie.

Bezpečnosť, hlavná téma kampane 2014, sa reálne zlepšila. Cesta k tomu ale trvala deväť rokov a viedla cez kamery z dotácie ministerstva, súkromnú SBS platenú z rozpočtu mestskej časti (100 000 EUR ročne), karavan mestskej polície od roku 2017 a napokon stálu stanicu v roku 2023, ktorú kúpilo a obsadilo hlavné mesto. Sám Kuruc pripúšťa, že problém sa čiastočne presunul inam.

Transparentnosť je Kurucov najčistejší výsledok. Z 97. miesta zo 100 v roku 2014 (známka D-) sa Vrakuňa dostala na 16. miesto v roku 2018 (A-) a na 10. miesto v roku 2022 (A), najlepšie v Bratislave. K tomu tretie miesto v ankete Zlaté vedro a slušné finančné zdravie podľa INEKO (4,9 zo 6 v roku 2024).

Školy a škôlky prešli takmer všetky rekonštrukciou, väčšinou z eurofondov (OPBK, IROP) a vládnych dotácií. Nová budova pribudla jedna, MŠ Bodvianska pre 80 detí. Nové kapacity v treťom období nevznikli a jediná stredná škola bude súkromná.

Verejné priestory a komunitná infraštruktúra sú viditeľné najmä od roku 2023: knižnica, voľnočasové centrum s 500 deťmi, dve námestíčka, park Kazanská, tri multifunkčné ihriská, rozhľadňa a postupne obnovovaný lesopark. Väčšina z toho vznikla v posledných dvoch rokoch pred voľbami 2026.

Doprava je najväčší dlh. Železničná zastávka s dvanástimi minútami do centra funguje od júla 2024, no postavili ju Železnice SR za eurofondy. Obchvat má po desiatich rokoch územné rozhodnutie a postaví ho developer, ak sa mu bude chcieť. Parkovanie zostalo bez systémového riešenia celých dvanásť rokov, parkovacia politika mesta príde do Vrakune ako do jednej z posledných. Skládka CHZJD po troch ministroch a troch sanačných metódach stále čaká na tender.

Kto to zaplatil

Z dvanástich najväčších projektov spojených s Kurucovým menom platila mestská časť z vlastných zdrojov prevažne štyri. To nie je výčitka, získavať cudzie peniaze je práca starostu. Je to ale kontext k predvolebným rozhovorom, v ktorých sa všetko uvádza v prvej osobe množného čísla.

Investície na obyvateľa

Pre porovnanie: Rača investovala v roku 2024 138 EUR na obyvateľa (kapitálové výdavky 3,64 milióna EUR pri 26 311 obyvateľoch), Podunajské Biskupice majú v rozpočte 2025 kapitálové výdavky 11,2 milióna EUR, teda 476 EUR na obyvateľa, hoci ide o jednorazovú školskú investíciu z externých zdrojov. Vrakuňa sa za dvanásť rokov ani raz nedostala nad úroveň roka 2014 s výnimkou roka 2020, keď si na to požičala.

Na cesty a chodníky dala Vrakuňa v roku 2025 246 312 EUR, čo je 12,20 EUR na obyvateľa. Rača (2024) a Podunajské Biskupice (2025) dávajú okolo 10 EUR, Karlova Ves plánovala v roku 2022 asi 33 EUR. Vrakuňa je v priemere. Sľub 10 miliónov EUR na kompletnú obnovu ciest z augusta 2026 by znamenal približne 500 EUR na obyvateľa, čo je štyridsaťnásobok súčasného ročného tempa a bez úveru sa to nedá.

Celkové výdavky mestskej časti vzrástli zo 7,26 milióna EUR (2014) na 19,42 milióna EUR (2025, skutočnosť), teda z 351 na 964 EUR na obyvateľa. Väčšina nárastu je školstvo, ktoré tvorí 60 až 70 % rozpočtu a do veľkej miery len prechádza účtami mestskej časti.

Súhrnná bilancia sľubov

Opakujúce sa nesplnené témy: parkovanie (všetky tri obdobia), skládka (všetky tri obdobia, kompetencia štátu), železničná zastávka a obchvat (sľubované od 2016, realizované alebo pripravené inými).

Záverečný komentár

Martin Kuruc je typ starostu, ktorý mestskú časť dobre spravuje, no nedokáže ju sám investične posunúť. Úrad je otvorený, hospodárenie zdravé, školy opravené, lesopark rastie, Pentagon už nie je Pentagon. Voliči to vidia a od roku 2018 mu to dávajú najavo výsledkami, aké v Bratislave nemá nikto. Za dvanásť rokov si nevybudoval ani vážneho protikandidáta, čo hovorí niečo o ňom aj o miestnej opozícii.

Pri kritickom pohľade ale vidno vzorec. Vlastné investície mestskej časti sú väčšinu rokov pod úrovňou roka 2014 a prudko rastú len pred voľbami. Najväčšie projekty stoja na cudzích peniazoch a cudzej vôli, čo starostovi umožňuje pripisovať si úspechy a odovzdávať zodpovednosť za zlyhania. Parkovanie a skládka, dva problémy, ktoré obyvateľov trápia denne, sú po dvanástich rokoch v podstate tam, kde boli. A kandidatúra bez programu v roku 2022 nastavila latku, pod ktorú by sa v roku 2026 nemal dostať. Sľub desiatich miliónov na cesty na úver je prvý konkrétny záväzok s číslom od roku 2014. Stálo by za to, aby bol aj s termínom.

Metodická poznámka: Kuruc nikdy nezverejnil štruktúrovaný program. Sľuby sú rekonštruované z povolebného vyjadrenia 2014, z Vrakunských novín 2018 a z kampaňového blogu 2022. Pri jedinom kandidátovi bez programu je to samo osebe nález.

Poznámka: Hodnotenie vychádza z verejne dostupných informácií (médiá, web MČ, rozpočty). Hodnotenie je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.