Kontext

Jozef Ráž mladší (narodený 1979 v Bratislave) je od 25. októbra 2023 ministrom dopravy Slovenskej republiky ako nominant strany Smer-SD. Pred vstupom do vlády pracoval na ministerstve obrany, sedel v predstavenstve Slovenskej pošty, v rokoch 2016 až 2018 šéfoval kancelárii ministra zdravotníctva Tomáša Druckera a v roku 2018 ho prezident Andrej Kiska odmietol vymenovať za ministra vnútra, čo Kiska v júli 2026 vysvetlil varovaním tajnej služby. Ráž tvrdí, že Kiska buď vyzradil utajovanú skutočnosť, alebo klame. Verejnosť ho pozná najmä ako syna speváka Elánu a priateľa Roberta Kaliňáka z motorkárskych výjazdov.

Dňa 22. júna 2026, deň po slávnostnom otvorení diaľničnej križovatky D1/D4, oznámil kandidatúru na primátora Bratislavy. Kandiduje ako nezávislý, podporu mu však vyjadrili všetky tri koaličné strany a premiér Fico jeho prípadnú výhru označil za porážku „liberalizmu a progresivizmu". Ministrom zostáva až do volieb, ktoré sa konajú v sobotu 24. októbra 2026. V máji 2026 mu prieskum agentúry SCIO nameral 12,6 percenta oproti 39,4 percenta Matúša Valla a 14,3 percenta Martina Winklera.

Tento report má dve časti. Prvá je odpočet Ráža ako ministra dopravy, keďže ako starosta ani primátor doteraz nepôsobil a jeho jediný verejný „program", ktorý sa dá skontrolovať, je programové vyhlásenie vlády z novembra 2023 v časti doprava a bývanie, jeho priority predstavené 8. novembra 2023 a neskoršie verejné sľuby. Dôraz je na bratislavských projektoch, ktoré si dnes ako kandidát pripisuje. Druhá časť posudzuje program kandidáta na primátora zverejnený na webe jozefraz.sk (deväť „pilierov") a v rozhovoroch, a to z troch hľadísk: či ide o kompetenciu primátora, nakoľko je sľub realistický a či ho Ráž mohol splniť už za tri roky vo funkcii ministra, ktorý má v rukách NDS, ŽSR, ŠFRB, štátne dotácie na nájomné byty aj eurofondy pre mestskú dopravu.

Časť A: Odpočet ministra dopravy (október 2023 – september 2026)

A1. Dostavba D1 a úsek Turany – Hubová

„V harmonograme výstavby diaľnic je ten optimistický scenár ukončenia v roku 2032." Ráž ako nový minister sľúbil, že proces zrýchli a zjednoduší povoľovanie zákonom o nadradenej infraštruktúre (STVR, 8. 11. 2023). Programové vyhlásenie vlády sľubuje dobudovanie chýbajúcich úsekov D1, D3 a R4 a medzirezortný projektový tím na urýchlenie výstavby.

Toto je kľúčový projekt celého Rážovho mandátu a zároveň jeho najväčšie zlyhanie. NDS vyhlásila tender na 13,5 km dlhý úsek s tunelmi Korbeľka a Havran v auguste 2024 s predpokladanou cenou 1,473 miliardy eur. V decembri 2025 ho Úrad pre verejné obstarávanie zrušil, lebo podmienka preukázať 50 až 60 percent tunelárskych referencií vlastnými kapacitami bola diskriminačná. Ráž reagoval prípravou žaloby proti rozhodnutiu predsedu ÚVO a naznačovaním „iných pohnútok" úradu, premiér Fico nevylúčil zrušenie úradu. Vo februári 2026 NDS vyhlásila paralelný tender, tentoraz za 1,573 miliardy eur, teda o sto miliónov viac za osemnásť mesiacov, s dobou výstavby sedem rokov. V máji 2026 správny súd zamietol odkladný účinok a ÚVO nariadil NDS upraviť podmienky aj v druhom tendri, s poplatkom 18 000 eur za znalecké dokazovanie. Podľa dostupných správ nebola k začiatku septembra 2026 podpísaná zmluva so zhotoviteľom a stavba sa nezačala. Sám Ráž odhaduje dokončenie o 7,5 až 9,5 roka, čo znamená roky 2033 až 2035, teda neskôr než „optimistický scenár", ktorý chcel prekonať.

Bilancia otvorených kilometrov hovorí rovnako jasne. V roku 2024 sa neotvoril ani jeden kilometer diaľnice či rýchlostnej cesty. V roku 2025 to bolo 41,9 km (D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, R4 Šaca – Košické Oľšany, R2 Kriváň – Mýtna, R3 obchvat Tvrdošína), lenže všetky tieto stavby sa začali a vysúťažili dávno pred Rážom, pri Višňovom sa počas výstavby vystriedalo trinásť ministrov. V roku 2026 Cestná databanka do začiatku septembra neeviduje žiadny nový úsek; obchvat Ružomberka (D1 Hubová – Ivachnová, stavaný od roku 2013) Ráž sľuboval na marec, potom na máj, leto a od augusta na „prvú polovicu októbra". Jediné veľké stavby, ktoré reálne rozbehol, sú tri úseky D3 na Kysuciach za približne 890 miliónov eur, so zmluvami z 30. septembra 2025 a začiatkom prác v decembri 2025, teda 26 mesiacov po nástupe. Obchvat Banskej Bystrice (R1) sa naopak posunul z roku 2026 na koniec roka 2028 pre nelegálne skládky.

Konsolidácia navyše vzala stavbám podstatnú časť peňazí: podľa Pravdy klesol rozpočet na výstavbu diaľnic v roku 2026 zo 700 na 300 miliónov eur, zo štátneho rozpočtu ide na cestné projekty len 92 miliónov, lebo 200 miliónov spotrebujú splátky PPP za R1 a D4/R7. Harmonogram sľubuje 800 miliónov v roku 2028 a 1,2 miliardy v roku 2031 bez uvedenia zdrojov. D1 na východ k ukrajinskej hranici sa skresala zo štyroch úsekov na dva s termínom po roku 2032 a začiatok severnej R4 sa posunul z roku 2028 na 2034. Medzirezortný projektový tím, ktorý sľubuje PVV, som v žiadnom verejnom zdroji nenašiel.

Hodnotenie: Nesplnené

A2. Križovatka D1/D4 v Bratislave

„Dokončili sme križovatku D1/D4, vďaka ktorej jazdí denne cez mesto o tisícky kamiónov a desaťtisíce áut menej." (jozefraz.sk , 2026)

Križovatka stojí a od 21. júna 2026 slúži, čo je pre Bratislavu dobrá správa. Kto ju však „dokončil", je zložitejšie. Minister Ján Počiatek (Smer) ju v roku 2016 sľuboval na rok 2019 ako súčasť nultého obchvatu. Tender vyhral poľský Budimex v lete 2022, zmluvu za 110,85 milióna eur bez DPH podpísal 29. novembra 2022 minister Andrej Doležal a stavba sa oficiálne začala 9. októbra 2023, teda šestnásť dní pred Rážovým nástupom do funkcie. Za Ráža si zhotoviteľ vyžiadal dve predĺženia (145 dní a ďalších 71 dní), cena po štyroch dodatkoch stúpla na takmer 118 miliónov bez DPH, čiže vyše 140 miliónov s DPH, a SME pri otvorení konštatovalo sedemročné meškanie oproti pôvodným sľubom. Otvorenie necelé tri týždne pred posunutým zmluvným termínom a deň pred oznámením kandidatúry treba Rážovi priznať ako manažérsky dotiahnutý koniec cudzieho projektu.

Číslo „desaťtisíc áut denne" je výrok ministra, nie zverejnené meranie. NDS uvádza, že v marci 2026 stúplo využitie D4 o 60 až 100 percent oproti marcu 2024 a zákaz kamiónov na Prístavnom moste odklonil približne 2 000 nákladných áut denne. Rozšírenie D1 na osem pruhov sa týka len 3,6 km medzi Vajnorami a Triblavinou, kolektory, ktoré žiadal Bratislavský kraj aj miestne združenia, sa nestavali. Útvar hodnoty za peniaze už v roku 2020 upozorňoval na tri navzájom sa líšiace dopravné prognózy.

Podobne treba čítať aj druhú bratislavskú „zásluhu": „Začali sme s prácami na diaľničnej križovatke v Dúbravke." V skutočnosti NDS 15. júna 2026 vyhlásila verejné obstarávanie za 13 miliónov eur bez DPH na projekt aj stavbu s dokončením v roku 2029. Ráž sám povedal, že obstarávanie potrvá mesiace, potom príde projektovanie, povoľovanie a až potom základný kameň. K septembru 2026 sa v Dúbravke nestavia nič.

Hodnotenie: Splnené (zdedený projekt, dokončený s meškaním a predražením)

A3. Rekonštrukcia Hlavnej stanice

Ráž v júni 2024: projekt s mestom „nebude realizovateľný v pôvodnom rozsahu", uvažuje sa o novej stanici do roku 2030 (Mediaklik, 26. 6. 2024). Vo februári 2026: „Dohodli sme sa so Železnicami SR, že to zoberieme do vlastných rúk a začneme robiť konkrétne kroky." Rekonštrukcia sa má začať ešte v tomto volebnom období (SITA, 23. 2. 2026).

Za takmer tri roky vo funkcii sa z Hlavnej stanice stalo najmä dobre načasované kampaňové oznámenie. Konkrétne skutky sú dva: v januári 2026 sa začala „malá obnova" (toalety v havarijnom stave, turnikety, bezbariérová plošina, klimatizácia čakárne, prepoj koridoru s halou) s termínom do konca roka 2026, a 10. februára 2026 ŽSR podpísali s Dopravoprojektom zmluvu na projektovú dokumentáciu za 2,1 milióna eur bez DPH (2,58 milióna s DPH). Projektovanie má trvať desať mesiacov, nasledovať má tender na zhotoviteľa a stavba za odhadovaných 20 až 30 miliónov eur sa má začať koncom roka 2027 alebo začiatkom 2028, prevažne z eurofondov. Ráž v júni 2026 hovoril o poklepaní základného kameňa „ešte za súčasného vedenia ministerstva". Do 2. septembra 2026 sa nekonalo.

Kritika odborníkov je vecná. Portál Yimba v auguste 2026 upozornil, že ministerstvo zrušilo pôvodnú medzinárodnú architektonickú súťaž bez zdôvodnenia, podobu stanice nikdy neukázalo a projektuje bez architektonického štúdia, pričom nerieši kapacitu koľajiska, dĺžku nástupíšť ani prípravu na vysokorýchlostné trate. Za 20 až 30 miliónov eur ide skôr o „facelift" budovy než o novú stanicu. Sľub z roku 2024 o novej stanici do roku 2030 už nie je splniteľný. Slušne povedané: po troch rokoch je hotová projektová zmluva a nové záchody.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

A4. Bratislavský železničný uzol: Filiálka, TIOP-y, trať do Viedne

Programové vyhlásenie vlády sľubuje pokračovanie modernizácie železničnej infraštruktúry; Ráž v júni 2024 avizoval nové riešenie stanice a uzla a v máji 2026 navrhol financovať Filiálku koncesiou (SME, 13. 5. 2026).

Jediná dokončená bratislavská železničná stavba za Ráža je elektrifikácia úseku Devínska Nová Ves – štátna hranica do Marcheggu za 11,34 milióna eur, hotová 6. októbra 2025, približne desať mesiacov po pôvodnom termíne; cesta do Viedne sa skrátila o 11 minút na 56 minút. Zastávka TIOP Vrakuňa za 3,9 milióna eur funguje od júla 2024, no ešte v novembri 2025 jej chýbali prístupové chodníky, prístrešok aj automat, lebo nájomnú zmluvu na pozemky mesto a ŽSR podpísali až po vyše dvoch rokoch. TIOP Bory za 8,2 milióna eur sa má stavať v rokoch 2026 až 2028, TIOP Ružinov čaká na stavebné povolenie.

Filiálka je po troch rokoch stále na papieri: v máji 2026 ŽSR predstavili variant 1B za približne 129 miliónov eur s termínom do roku 2036 a Ráž o týždeň neskôr navrhol koncesiu, pričom sám priznal, že diskusia je „absolútne len v zárodku". Schválená koncepcia bratislavského uzla stále nie je na stole; ŽSR namiesto nej v januári 2026 zverejnili víziu vysokorýchlostných tratí (Bratislava – Viedeň za 24 minút, nová stanica pri Stupave, 3,06 miliardy eur) s horizontom rokov 2046 až 2050. Modernizáciu trate Bratislava – Dunajská Streda – Komárno ÚHP v septembri 2025 vyčíslil na 1,1 miliardy eur s dokončením v roku 2042 a nestavia sa.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

A5. Bezpečnosť na železnici a ETCS

Po zrážke vlakov pri Pezinku Ráž sľúbil kamery do kabín rušňov, kartu rušňovodiča a ETCS na hlavných trasách do roku 2030: „Do dvoch týždňov pretavíme tieto opatrenia do konkrétnych krokov." (SME, 13. 11. 2025)

Za Rážovho mandátu sa stali tri najvážnejšie železničné nehody posledných rokov: pri Nových Zámkoch v júni 2024 zomrelo sedem ľudí po zrážke rýchlika s autobusom na priecestí, pri Jablonove nad Turňou v októbri 2025 sa zranilo 69 ľudí a pri Pezinku v novembri 2025 podľa záverečnej správy 127 ľudí, z toho 23 ťažko. Dve posledné nehody spôsobilo prejdenie návestidla, čomu by zabránil európsky zabezpečovač ETCS. Ten v novembri 2025 pokrýval 204 km tratí, čiže 26 percent hlavných koridorov, a ZSSK mala vybavených 89 vozidiel (koncom roka 91), približne pätinu parku.

Sľub „do dvoch týždňov" Ráž približne dodržal: vláda 3. decembra 2025 schválila akčný plán železničnej bezpečnosti s ôsmimi oblasťami. Jeho obsah je však skromný: 430 telových kamier za približne pol milióna eur, softvér na evidenciu pracovného času za 310 tisíc, antikolízny systém za 100 tisíc a trenažéry za 4 milióny. Palubné záznamníky za 9,8 milióna eur ZSSK zazmluvnila už v auguste 2024, snímajú však trať, nie kabínu. Tendre na ETCS pre úseky Varín – Paludza, Kysak – Košice a Markušovce – Krompachy majú termíny v rokoch 2026 až 2027, cieľ je približne 178 vozidiel. Proti kamerám podpísalo petíciu 85 percent aktívnych rušňovodičov a 1. apríla 2026 protestovali pred ministerstvom; odborník Jiří Kubáček hovorí o „buzerovaní" a Česko od plošných kamier ustúpilo v prospech ETCS. K tomu sa pridáva odvolanie celého vedenia ZSSK dva dni po Pezinku a nedostatok 80 až 90 rušňovodičov, ktorý v lete 2026 viedol k rušeniu spojov.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

A6. Liberalizácia, rýchlejšie trate a nové vlaky

PVV: umožniť rýchlosť 160 km/h na vybraných úsekoch trate Žilina – Košice, liberalizovať osobnú železničnú dopravu transparentnými súťažami, pokračovať v modernizácii vozového parku. Ráž v auguste 2025: tender na linku Bratislava – Košice „koncom roka 2026", prevádzka od roku 2029.

Z dokončených stavieb stojí za zmienku uzol Žilina za 318 miliónov eur, otvorený v januári 2026, so zmluvou z novembra 2020. Ostatné projekty na trati Žilina – Košice sa buď odsúvajú, alebo hľadajú peniaze: Poprad – Vydrník vypadol z Plánu obnovy a posunul sa na koniec roka 2029, Vydrník – Markušovce za 476 miliónov eur má od apríla 2026 vybraného zhotoviteľa, Kysak – Krompachy za 1,55 miliardy eur je od marca 2026 strategickou investíciou s horizontom 2027 až 2034 a len na 140 km/h, na Kysak – Košice za 389 miliónov peniaze nie sú. Projekty z Plánu obnovy sa síce k júlu 2026 stavebne ukončili za vyše 517 miliónov eur, no podľa NKÚ sa ani jeden neskončil v pôvodnom termíne a úsek Veľký Horeš – Streda nad Bodrogom musel byť pre meškanie vyradený.

Liberalizácia sa v praxi zastavila. Jedinou vysúťaženou linkou na Slovensku zostáva Bratislava – Komárno (Leo Express) z čias pred Rážom; podľa harmonogramu ministerstva z januára 2026 prebehnú prvé súťaže najskôr po roku 2030, hoci európsky termín je práve rok 2030. Nákup vlakov sa pohol až na konci roka 2025: zmluva na 16 hybridných Panterov za 144 miliónov eur s nasadením od roku 2028 a súťaž na 8 diaľkových jednotiek za približne 645 miliónov s jediným uchádzačom a rozväzovacou podmienkou viazanou na financovanie. Cestujúci medzitým pocítili konsolidáciu: minimálne cestovné 1 euro od mája 2025, nižšia kapacita bezplatných miest v rýchlikoch, letné obmedzenie 39 regionálnych liniek a od júla 2026 nový prepravný poriadok, v ktorom seniori nad 70 rokov platia „osobitné cestovné" 0,15 eura za 50 km. „Vlaky zadarmo" tak formálne zostali, ale s každým rokom sú menej zadarmo.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

A7. Mýto, európske mýto EETS a Národná dopravná autorita

PVV: prechod na európsku mýtnu službu (EETS), spustenie národného mýtneho systému a vytvorenie Národnej dopravnej autority.

Kontrola NKÚ zverejnená v apríli 2026 hovorí o „opakovaných zlyhaniach riadenia a bezprecedentnom plytvaní". EETS sa spustil v marci 2024 so šestnásťmesačným sklzom, nový národný mýtny systém nefunguje a nemá byť skôr než 1. januára 2027, hoci pôvodný termín bol január 2023. Štát zaplatil vyše 250 miliónov eur za systém, ktorý nevlastní, SkyToll dostal za predĺženia v rokoch 2022 až 2025 ďalších 305 miliónov, zmluva s CzechTollom narástla zo 42,5 na 70 miliónov eur a modul Enforcement je po vyše 1 800 dňoch rokovaní stále v rukách SkyTollu, takže hrozí, že štát zaň zaplatí dvakrát. V októbri 2025 približne polovica dopravcov neprešla do očakávaného režimu a NDS musela prerábať rámcovú zmluvu.

Národná dopravná autorita za Ráža nevznikla; naopak, od 1. januára 2026 zanikla ako samostatný subjekt a bola vtiahnutá pod ministerstvo. Motoristom sa medzitým od januára 2025 zdražila ročná diaľničná známka zo 60 na 90 eur (o 50 percent, výnos približne 35 miliónov eur), a to hneď po roku, v ktorom sa neotvoril ani kilometer novej diaľnice.

Hodnotenie: Nesplnené

A8. Mosty v kritickom stave

PVV: „Vláda vyvinie maximálne úsilie na významné zníženie počtu mostov" v kritickom stave, realizácia Mostného programu.

Na cestách I. triedy je 1 762 mostov, opravu potrebuje 840. Rážova odpoveď je PPP projekt na 558 mostov s platbou za dostupnosť 83,4 milióna eur ročne, spolu 2,7 miliardy eur do roku 2062. Obstarávanie koncesionára sa spustilo 31. marca 2026 (sľúbený bol koniec januára), víťaz má byť známy v roku 2027 a stavať sa má od jari 2028 do konca roka 2032. Útvar hodnoty za peniaze projekt bez výhrad neodobril: PPP vychádza o 68 percent drahšie než verejný komparátor, prínosy rýchlejších opráv nie sú vyčíslené a štát musí do roku 2027 vysporiadať pozemky pri 88 percentách mostov. Približne 240 mostov mimo koncesie zostáva bez riešenia. Koľko mostov v kritickom stave sa za tri roky reálne opravilo, ministerstvo ani SSC nezverejňujú; z PPP programu do septembra 2026 ani jeden.

Hodnotenie: Nesplnené

A9. Nájomné bývanie a „prvá bytovka po 15 rokoch"

„Spoločne s mestom sme odovzdali prvú bytovku s nájomnými bytmi po 15 rokoch." (jozefraz.sk , 2026). PVV sľubuje efektívnejšiu podporu nájomného bývania aj so zapojením súkromných zdrojov. Bytová politika a ŠFRB patria priamo pod ministerstvo dopravy.

Bytovka na Muchovom námestí v Petržalke so 103 bytmi je mestský projekt, ktorý bratislavské zastupiteľstvo schválilo 28. apríla 2022, dotačné a úverové zmluvy sa podpisovali v auguste 2023 za úradníckej vlády a stavenisko bolo odovzdané v polovici augusta 2023, teda dva mesiace pred Rážovým nástupom. Z vyše 11 miliónov eur dala dotácia ministerstva 4,4 milióna, úver ŠFRB 2,9 milióna a mesto vyše 4 milióny. Ráž prišiel na kolaudáciu v apríli 2025 a povedal, že je „prekvapený, že má architektonické prvky". V auguste 2026 tú istú stavbu v rozhovore pre SME kritizoval ako „sedemročnú výstavbu jednej bytovky". Ťažko mať oboje: buď je to jeho úspech, alebo Vallovo zlyhanie.

Vlastná bilancia rezortu je horšia. Počet nájomných bytov, ktoré štát podporil dotáciou ministerstva, klesol podľa SME z 1 313 v roku 2021 na 673 v roku 2022 a 473 v roku 2023, a správa ministerstva o plnení bytovej politiky ukazuje pokračujúci prepad aj v roku 2024. Rozpočet na dotácie ostal na 20 miliónoch eur ročne, čo je pri 5,4 milióna obyvateľov necelé 4 eurá na obyvateľa. Návrh rozpočtu na rok 2026 s dotáciami obciam na nájomné byty nerátal vôbec; až vo februári 2026 vláda „našla" 25 miliónov eur a ministerstvo priznáva, že ďalších 12 miliónov chýba. ŠFRB v roku 2025 poskytol úvery za 378 miliónov eur, no na nájomné bývanie z toho išlo len 46 miliónov na 636 bytov. Štátom podporované nájomné bývanie podľa zákona z roku 2022 prinieslo prvé byty až v marci 2025 (68 bytov na Ivánskej ceste v Bratislave) a z prvého projektu so 102 bytmi bola vo februári 2026 obsadená štvrtina; vláda za Ráža aspoň znížila vstupný prah pre investorov a novela z apríla 2025 umožnila konverziu nebytových priestorov na nájomné byty.

Hodnotenie: Nesplnené

A10. Stavebný zákon a „rozostavané Slovensko"

„Tak ako sme rozostavali Slovensko a podarilo sa nám to cez novelu stavebného zákona, tak treba rozostavať Bratislavu." (Ráž, 22. 6. 2026). PVV: prijatie novej stavebnej legislatívy.

Tu má Ráž konkrétny legislatívny výsledok. Nikdy neúčinný zákon o výstavbe z dielne Štefana Holého vláda označila za nevykonateľný a parlament 6. februára 2025 schválil nový stavebný zákon č. 25/2025 z dielne ministerstva dopravy, účinný od 1. apríla 2025. Nahradil normu z roku 1976, zaviedol jednostupňové konanie, rozšíril kategóriu drobných stavieb a postupnú elektronizáciu, stavebnými úradmi zostali obce. Úrad pre územné plánovanie a výstavbu pritom funguje ďalej ako samostatný orgán.

Veta o „rozostavanom Slovensku" však nemá oporu v dátach. V poslednom štvrťroku 2025 klesol počet dokončených bytov na Slovensku medziročne o 34 percent a v Bratislavskom kraji o 71 percent; v druhom štvrťroku 2025 sa v kraji dokončilo 434 bytov, najmenej za 22 rokov. Na to má vplyv trh, úroky aj povoľovanie na magistráte, nový zákon je však účinný len rok a jeho efekt sa zatiaľ nikde neprejavil.

Hodnotenie: Splnené (zákon áno, „rozostavané Slovensko" nie)

A11. Letisko M. R. Štefánika

„Rozlietali sme naše letisko… dnes z Bratislavy lieta až do 80 destinácií a toto letisko je skokanom roka v počte prepravených cestujúcich." (jozefraz.sk , 2026)

Čísla sú skutočne dobré. Letisko v roku 2025 vybavilo rekordných 2 438 215 cestujúcich, o 25 percent viac než rok predtým, a podľa ACI Europe bolo tretím najrýchlejšie rastúcim stredne veľkým letiskom v Európe. Za sedem mesiacov roka 2026 prekonalo celý rok 2025 a očakáva 4 až 4,5 milióna cestujúcich. „Skokan roka" je novinárska nálepka, nie ocenenie. „80 destinácií" platí len s chartrami; v lete 2026 letisko ponúkalo 77 pravidelných liniek do 63 destinácií.

Otázkou zostáva, čo z toho je zásluha ministra. Rast ťahajú komerčné rozhodnutia Wizz Airu, ktorý v Bratislave bázuje štyri lietadlá, a Ryanairu. Štát ako stopercentný vlastník do infraštruktúry neinvestoval; rozšírenie terminálu za 50 miliónov eur Fico s Rážom len ohlásili v júli 2026 bez termínu, a to v čase, keď letisku chýbajú stojiská, nemá jediný nástupný most a pasová kontrola nestíha natoľko, že cestujúci zmeškali lety. Dopravný expert Michal Feik odhaduje, že terminál zvládne 5 miliónov cestujúcich len dva až tri roky. Privatizáciu či koncesiu Ráž v máji 2026 odmietol.

Hodnotenie: Čiastočne splnené (rast reálny, zásluha najmä dopravcov)

A12. Financovanie bratislavskej MHD z eurofondov

„Zafinancovali sme pre Bratislavu vyše sto električiek a trolejbusov." (jozefraz.sk , 2026)

Ministerstvo je pri eurofondoch na mestskú dopravu riadiacim orgánom, takže peniaze skutočne „prechádzajú" cez rezort, obstaráva však mesto a Dopravný podnik. Väčšina vozidiel, ktoré má Ráž zrejme na mysli, bola zazmluvnená pred ním: 30 električiek a 50 trolejbusov z operačného programu 2014 – 2020 kontrahoval DPB v rokoch 2019 až 2022 a dodávali sa v rokoch 2023 a 2024. Za Ráža pribudlo 10 jednosmerných električiek z Plánu obnovy za 23,9 milióna eur (v prevádzke od marca do júna 2026) a v decembri 2025 DPB podal žiadosť o ďalších desať. „Sto električiek" je pritom cieľový stav celého nízkopodlažného parku DPB, nie počet nakúpených vozidiel. Rezort tiež v novembri 2024 podpísal zmluvu o nenávratnom príspevku na petržalskú električku (podľa DPB spolu 73 miliónov z EÚ a 8,6 milióna zo štátneho rozpočtu), ktorá sa rozbehla 27. júla 2025.

Skutočný problém je inde: Bratislava svoju alokáciu 135,3 milióna eur na roky 2021 až 2027 vyčerpala a pripravené projekty za vyše 910 miliónov eur (60 obojsmerných električiek, depo Jurajov dvor, elektrobusy) financovanie nemajú. Výzva rezortu na udržateľnú mobilitu z apríla 2024 za takmer 294 miliónov eur Bratislavu výslovne vylúčila. Práve tu mal minister najväčší priestor niečo pre mesto urobiť.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

Časť B: Program kandidáta na primátora (jozefraz.sk , jún – september 2026)

V tejto časti používam iné merítko. Pri každom sľube uvádzam, či patrí do kompetencie primátora, nakoľko je realistický a či ho Ráž mohol riešiť už z pozície ministra dopravy.

B1. Mestský bytový fond: 2 až 3 tisíc bytov ročne

„Mestský bytový fond: 2–3 tisíc bytov ročne", nájom s možnosťou odkúpenia, prestavba kancelárií na byty, byty pre kritické profesie (jozefraz.sk ). V rozhovore pre Pravdu: povinnosť developerov vložiť časť stavieb do mestského fondu, nájomné byty na mestských pozemkoch.

Toto je najambicióznejší a zároveň najmenej realistický sľub celého programu. Bratislava má 479 389 obyvateľov a mesto dnes spravuje 978 nájomných bytov, čo je približne 1 percento bytového fondu (Brno 15, Viedeň 30 percent). Za celé Vallovo pôsobenie mesto postavilo 103 bytov na Muchovom námestí, dom na Terchovskej s 85 bytmi za 14 miliónov eur má byť hotový v roku 2028 a sľub 1 600 bytov do roku 2027 mesto priznane nesplní. V rozpočte na rok 2026 je na novú výstavbu nájomných bytov 812 600 eur.

Prepočet je jednoduchý. Pri reálnej mestskej cene 165 000 eur za byt (Terchovská) stojí 2 000 bytov 330 miliónov a 3 000 bytov 495 miliónov eur ročne, čo je 2,4- až 3,6-násobok všetkých kapitálových výdavkov mesta na rok 2026 (136 miliónov) a 43 až 65 percent celého rozpočtu (760 miliónov). Na obyvateľa ide o 4 až 6 bytov na tisíc obyvateľov ročne. Viedeň, dvojmiliónová metropola s najväčším obecným fondom v Európe, má v programe Gemeindebau NEU približne 5 700 obecných bytov za desať rokov (hotových aj rozostavaných), teda 0,3 bytu na tisíc obyvateľov ročne; Praha stavia 50 až 60 obecných bytov ročne. Celý bratislavský developerský trh vrátane všetkých súkromných investorov dokončil v roku 2024 2 067 bytov. Ráž teda sľubuje, že mesto samo postaví toľko, koľko dnes zvládne celý trh, a to v čase, keď v Bratislavskom kraji výstavba padá. Program neuvádza ani zdroj peňazí, ani pozemky; zmienka o povinnom podiele od developerov existuje v inej podobe už dnes (mesto získava byty napríklad v Novom Lide z developerských príspevkov).

A hlavne: ako minister mal Ráž v rukách dotácie na nájomné byty a ŠFRB. Za jeho pôsobenia ich objem klesal (pozri A9), rozpočet na rok 2026 s dotáciami pôvodne nerátal a Bratislave za tri roky pribudla jediná dokončená bytovka s dotáciou, o ktorej rozhodli jeho predchodcovia. Kandidát sľubuje mestu tisíce bytov ročne, minister mu za tri roky nepomohol dokončiť ani jednu ďalšiu.

Kompetencia primátora: čiastočne (výstavba áno, financovanie závisí od štátu) | Realistickosť: veľmi nízka | Mohol to riešiť ako minister: áno, dotácie a ŠFRB sú jeho rezort

B2. Šiesty most cez Dunaj pri Lanfranconi

„Šiesty cestný most cez Dunaj (vedľa mosta Lanfranconi)" ako PPP projekt; „Za 4 roky môže byť hotový proces EIA" (jozefraz.sk ). V Pravde hovorí o horizonte 10 až 15 rokov.

Most Lanfranconi je súčasťou diaľnice D2, ktorú spravuje NDS, teda organizácia priamo pod ministrom dopravy; denne po ňom prejde približne 90 000 vozidiel. Ak by mal vzniknúť paralelný diaľničný most, ide o štátnu stavbu, nie mestskú, a primátor ju môže nanajvýš podporovať v územnom pláne. K šiestemu mostu neexistuje žiadna štúdia uskutočniteľnosti, odhad ceny ani zápis v investičných plánoch NDS či rezortu, a to napriek tomu, že Ráž mal tri roky na to, aby ho aspoň zadal. Financovanie cez PPP by navyše opäť niesol štát, ktorý už dnes platí 200 miliónov eur ročne za R1 a D4/R7. Pre porovnanie: štvorročná EIA je pri slovenskej praxi (tunel Karpaty má EIA so siedmimi variantmi a desaťročím prípravy) optimistický, ale nie nemožný odhad; samotný most do 10 až 15 rokov je čisto hypotetický.

Kompetencia primátora: nie (D2 je štátna diaľnica) | Realistickosť: nízka | Mohol to riešiť ako minister: áno, nezadal ani štúdiu

B3. Severný obchvat a tunel Karpaty

„Severný obchvat a tunel Karpaty" (jozefraz.sk ). Ráž 4. augusta 2026: „Ak dnes chodíte cez tunel Sitina alebo most Lanfranconi, tak každý druhý kamión, ktorý tam stretávate, zmizne."

Tunel Karpaty (D4 Rača – Záhorská Bystrica, 12,4 km s 11,8 km dlhým tunelom) je štátna stavba NDS, pri ktorej primátor nemá ani kompetenciu, ani rozpočet. Ako minister Ráž projekt posunul v príprave: v auguste 2024 ho vláda vyhlásila za strategickú investíciu, v apríli 2026 sa spustil geologický prieskum za 18 miliónov eur a 4. augusta 2026, šesť týždňov po oznámení kandidatúry, NDS vyhlásila súťaž na projektovú dokumentáciu. Stavba sa má začať najskôr koncom roka 2029 a skončiť v roku 2036, odhady ceny sa pohybujú od 1 miliardy v EIA po 1,7 miliardy eur. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze projekt nie je v súlade s plánovaním udržateľnej mobility a do roku 2050 nepredpokladá zlepšenie dopravy. Tvrdenie o „každom druhom kamióne" nesedí s dátami: po D4 prejde približne 9 500 kamiónov mesačne, z nich menej než tisíc pokračuje na východ, takže podľa analýzy Pravdy by trasu zmenilo menej než 10 percent tranzitu. Do programu primátora tento bod patrí len ako politická reklama na vlastnú ministerskú agendu.

Kompetencia primátora: nie | Realistickosť: ako sľub primátora nulová, ako štátny projekt otázna (ÚHP proti) | Mohol to riešiť ako minister: áno, a čiastočne aj riešil (príprava)

B4. Rekonštrukcia Hlavnej stanice

„Rekonštrukcia Hlavnej stanice" (jozefraz.sk , pilier Doprava a mobilita).

Stanica patrí ŽSR, teda opäť ministerstvu. Ako kandidát ju sľubuje, ako minister ju mal tri roky v rukách a výsledkom je zmluva na dokumentáciu, opravené toalety a plán stavby na koniec roka 2027 (pozri A3). Ráž sám priznal, že pásku na hotovej stanici bude strihať jeho nástupca. Primátor môže prispieť úpravou predstaničného priestoru, ktorý je mestský, o tom však program nehovorí.

Kompetencia primátora: nie (ŽSR), čiastočne predstaničný priestor | Realistickosť: závisí od rezortu, nie od mesta | Mohol to riešiť ako minister: áno, tri roky mal

B5. MHD: 15-minútový lístok, seniori nad 65 zadarmo, P+R a nové električkové trate

„Opätovné zavedenie 15-minútového lístka", „MHD pre seniorov nad 65 rokov zadarmo", parkovacie domy P+R pri vjazdoch do mesta a záchytné parkoviská v satelitoch (jozefraz.sk ). Pre SITA: veľkokapacitné P+R na Zlatých pieskoch, v Boroch a na Janíkovom dvore „s lístkami v cene parkovného"; v rozhovoroch predĺženie električky do Borov, na letisko a cez nové centrum.

Toto je jediná časť programu, ktorá je z väčšej časti v rukách mesta a integrovaného dopravného systému. Krátky lístok aj bezplatná MHD pre seniorov od 65 rokov (dnes je bezplatná od 70 rokov cez SeniorPas) sú tarifné rozhodnutia, ktoré sa dajú prijať za pár mesiacov; program však neuvádza, koľko by stáli na výpadku tržieb DPB, ktorý už dnes financuje mesto. Záchytné parkoviská preberajú existujúcu agendu magistrátu: mesto prevádzkuje P+R na Komisárkach, Macharovej, Jasovskej a Černyševského od roku 2022 a Zlaté piesky či Janíkov dvor má v plánoch dávno. Tri nové električkové radiály sú reálne len s eurofondmi, pretože pripravené projekty DPB za 910 miliónov eur nemajú krytie a bratislavská alokácia je vyčerpaná. O tom, či Bratislava dostane ďalšie peniaze na električky, rozhoduje ministerstvo dopravy ako riadiaci orgán, a to v roku 2024 vylúčilo Bratislavu z výzvy za 294 miliónov eur (pozri A12). Inými slovami, kandidát sľubuje električky, ktoré mu minister nezaplatil.

Kompetencia primátora: áno (tarifa, P+R), električky závisia od eurofondov | Realistickosť: tarifné sľuby vysoká, radiály nízka bez štátu | Mohol to riešiť ako minister: pri električkách áno

B6. Parkovanie: PAAS 2.0 a generálna amnestia na pokuty

„Generálna amnestia na všetky pokuty PAAS", zjednotenie parkovacieho systému v celom meste a „100 hodín parkovania pre rezidentov v iných mestských častiach" (jozefraz.sk , Pravda 29. 6. 2026).

Parkovacia politika je čistá kompetencia mesta, takže primátor ju meniť môže. Zjednotenie zón a hodinový kredit pre rezidentov sú legitímne úpravy, ktoré vlastne rozširujú návštevnícke hodiny, ktoré PAAS rezidentom už dnes poskytuje. Sporná je „generálna amnestia": pokuty za parkovanie sa ukladajú podľa zákona a ich plošné odpustenie program nijako právne nevysvetľuje; navyše by potrestalo tých, čo zaplatili. Nikde nie je vyčíslené, koľko pokút a v akej sume by amnestia zmazala. Ide o typický predvolebný sľub, ktorý sa dobre číta na letáku a ťažko vykonáva na úrade.

Kompetencia primátora: áno | Realistickosť: zjednotenie stredná, amnestia nízka a právne nejasná | Mohol to riešiť ako minister: nie

B7. Dvesto mestských policajtov navyše, dvesto úradníkov menej

„O 200 úradníkov na magistráte menej, o 200 nových policajtov viac", zníženie počtu úradníkov o 20 percent, „policajt štvrti" (jozefraz.sk ).

Mestská polícia Bratislava mala k 31. decembru 2025 podľa výročnej správy 312 príslušníkov (z toho 222 v hliadkach) a 180 civilných zamestnancov, rozpočet 16,8 milióna eur. Na tisíc obyvateľov pripadá 0,65 policajta; dvesto nových by znamenalo nárast o 64 percent na približne jedného policajta na tisíc obyvateľov. Číslo je politicky pekné, prakticky ale naráža na nábor: v celom roku 2025 sa podarilo prijať 34 príslušníkov, takže pri tomto tempe by dvesto nových trvalo šesť rokov, nie jedno volebné obdobie. Podľa priemerných nákladov MsP (asi 34 000 eur na zamestnanca ročne vrátane prevádzky, môj prepočet z výročnej správy) by dvesto policajtov stálo rádovo 7 miliónov eur ročne. Program to chce pokryť škrtom dvesto úradníkov, neuvádza však, ktoré agendy magistrátu by zanikli, ani ako sa to zlučuje so sľubmi nových aplikácií, protikorupčného systému, metropolitnej rady a stoviek bytov ročne, ktoré si vyžadujú viac úradníckej práce, nie menej.

Kompetencia primátora: áno | Realistickosť: nízka v uvedenom čase, stredná ako dlhodobý cieľ | Mohol to riešiť ako minister: nie

B8. Transparentnosť: ISO 37001, faktúry a spätná väzba do 48 hodín

Protikorupčný systém ISO 37001, anonymná etická linka, elektronické aukcie, zverejňovanie faktúr, aplikácia „s garantovanou spätnou väzbou do 48 hodín" (jozefraz.sk ).

Sľuby sú lacné, splniteľné a v mnohom už fungujú (mesto faktúry aj zmluvy zverejňuje zo zákona). Zaujímavejší je kontrast s Rážovou vlastnou kampaňou a rezortom. Podľa SME rozposlal 200 000 letákov, ktorých výroba stála takmer 8 000 eur a distribúcia Slovenskou poštou 14 000 eur, pričom ani jeden z týchto výdavkov sa neobjavil na jeho transparentnom účte; agentúre Relations Consulting odišlo osem platieb za vyše 75 000 eur bez popisu. Transparency International upozornila, že „ďalšia verejná kontrola týchto výdavkov je tak pred voľbami takmer nemožná". Slovenská pošta, ktorá letáky roznášala, je štátny podnik pod Rážovým ministerstvom. Na rezorte medzitým ÚVO zrušil tender za 1,5 miliardy pre diskriminačné podmienky, zasiahol do tendra na PPP poradenstvo za 38,8 milióna eur a NKÚ opísal mýtny systém ako „bezprecedentné plytvanie". Kandidát, ktorý sľubuje ISO normu proti korupcii, by mal začať u seba.

Kompetencia primátora: áno | Realistickosť: vysoká | Mohol to riešiť ako minister: áno, a rezort dopadol v kontrolách zle

B9. „Mne vláda peniaze dá": metropolitná rada a financovanie cez PPP

„Mne vláda peniaze dá. Nebudem mať problém s Ficom ani so Šimečkom." (SME, 9. 8. 2026). Program sľubuje metropolitnú radu primátora, župana a starostov a PPP projekty na najväčšie investície.

Toto je skutočný argument Rážovej kandidatúry: nie program, ale prístup k vládnym peniazom. Tri roky vo funkcii ministra ho však nepotvrdzujú. Bratislava za Ráža nedostala novú eurofondovú alokáciu na električky, viac peňazí na nájomné byty ani štátnu investíciu do letiska; dostala dokončenú križovatku zazmluvnenú v roku 2022, zmluvu na projekt stanice a tender na Dúbravku vyhlásený týždeň pred oznámením kandidatúry. Parlamentné voľby v roku 2027 navyše môžu vládu zmeniť skôr, než by nový primátor stihol prvý rozpočet. Metropolitná rada je rozumná, no nezáväzná myšlienka, ktorú v inej podobe (spolupráca mesta, kraja a obcí v IDS BK) Bratislava už používa. PPP ako univerzálna odpoveď na most, obchvat či parkovacie domy je drahšia forma dlhu, ako ukázal ÚHP pri mostoch (o 68 percent drahšie než verejné financovanie), a pri mestskom rozpočte so zadlženosťou 44 percent by ju musel niesť štát. Vallo to 31. augusta 2026 zhrnul presne: „bez ministerstva sa doprava v Bratislave robiť nedá". Práve preto je Rážov ministerský odpočet najlepším testom jeho primátorských sľubov.

Kompetencia primátora: čiastočne | Realistickosť: závisí od výsledku parlamentných volieb 2027 | Mohol to riešiť ako minister: áno, to bol jeho vlastný argument

Celkové zhrnutie

Odpočet ministra dopravy (Časť A)

Program kandidáta na primátora (Časť B)

Z deviatich hlavných sľubov na primátora sú štyri (byty, most, tunel, stanica) celkom alebo prevažne mimo kompetencie mesta a všetky štyri patria do rezortu, ktorý Ráž tri roky vedie. Ani pri jednom z nich neukázal ako minister výsledok, ktorý by presahoval štádium tendra, štúdie alebo projektovej zmluvy.

Záverečný komentár

Ministerský odpočet Jozefa Ráža má jeden nesporný výsledok, nový stavebný zákon, a jeden dobre načasovaný slávnostný strih pásky na križovatke, ktorú vysúťažili a rozostavali jeho predchodcovia. Všetko ostatné, čo sa za tri roky otvorilo, pochádza z projektov spred roka 2023, a to, čo mal rozbehnúť on, buď mešká (D3 Kysuce až po 26 mesiacoch), alebo skončilo na Úrade pre verejné obstarávanie (Turany – Hubová), alebo zostalo na papieri (Filiálka, uzol Bratislava, Hlavná stanica, tunel Karpaty). Ku každému zlyhaniu má rezort vysvetlenie, spravidla ÚVO, súdy, skládky alebo konsolidáciu. Lenže konsolidáciu schvaľovala vláda, v ktorej sedí, a práve jej rezort dopravy prišiel o 544 miliónov eur na cesty, kým motoristi platia o polovicu drahšiu známku a seniori nad sedemdesiat po prvý raz od zavedenia vlakov zadarmo platia za lístok. Cestujúci po železnici dostali namiesto zabezpečovača ETCS kamery pre rušňovodičov a vedenie ZSSK vymenené dva dni po nehode.

Program na primátora je v tomto svetle zvláštny dokument. Jeho najväčšie sľuby (tisíce bytov ročne, šiesty most, tunel Karpaty, nová stanica) nemôže primátor splniť, môže ich splniť minister dopravy. Ráž ním tri roky bol a nesplnil ich. Sľuby, ktoré primátor splniť môže (lacnejší lístok, seniori nad 65 zadarmo, zjednotenie parkovania, viac policajtov), sú buď rozšírením toho, čo mesto už robí, alebo im chýba cena a zdroj. Zostáva teda hlavný argument „mne vláda peniaze dá", ktorý voličom ponúka nie program, ale závislosť mesta od vlády, ktorá sa môže o rok vymeniť. Bratislava si zaslúži poznať odpoveď na jednoduchú otázku: prečo by minister, ktorý mestu za tri roky nezabezpečil ani novú eurofondovú alokáciu na električky, ani viac peňazí na nájomné byty, urobil ako primátor to, čo neurobil, keď to mal v rukách.

Metodická poznámka: ministerstvo dopravy nezverejňuje verejný odpočet plnenia programového vyhlásenia. Rážovo tvrdenie z júna 2026, že má splnených „84 percent plánov" z PVV, sa nedá overiť, lebo rezort podľa analytika Petra Vanyu v júni 2026 potichu nahradil päťdesiatstranový dokument priorít neokomentovanými excelovými tabuľkami bez dĺžok úsekov a zdôvodnení. Premiér Fico pritom ešte v máji 2025 na tom istom ministerstve hovoril o 40 percentách splnených merateľných cieľov. Kde chýbajú tvrdé dáta, report to otvorene priznáva. Viaceré texty Denníka N a SME sú za platobnou bránou, pracoval som s ich dostupnou časťou.

Poznámka: Hodnotenie vychádza z verejne dostupných informácií (médiá, weby ministerstva, NDS, ŽSR, DPB, mesta Bratislavy, dokumenty ÚHP a NKÚ, kampaňový web kandidáta). Časť textov Denníka N a SME je za platobnou bránou a bola použitá len v rozsahu voľne dostupnej časti. Rážovo tvrdenie o 84 percentách splneného programového vyhlásenia sa nepodarilo overiť z primárneho zdroja. Hodnotenie je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.