Hrčka splnil v Petržalke tri z jedenástich sľubov, priorita číslo jeden skončila na výkresoch

Kontext

Ján Hrčka vedie Petržalku od decembra 2018. Prvý mandát získal s 32,68 % hlasov, v októbri 2022 ho obhájil s výsledkom, aký v Bratislave nemá obdobu: 23 120 hlasov, teda 77,19 %. Elena Pätoprstá získala 4 172 hlasov a Martin Kližan 2 657. Účasť bola 32,23 %, po Vrakuni najnižšia v meste. V tých istých voľbách sa Hrčka stal aj mestským a župným poslancom, do mestského zastupiteľstva ho poslalo 10 034 preferenčných hlasov. Samotný volebný deň pritom Petržalka zvládla zle: pred miestnosťami sa tvorili rady, chýbali zásteny a starosta sa voličom hneď po sčítaní ospravedlňoval.

Volebné obdobie sa v polovici zlomilo. V máji 2025 banka upozornila úrad, že referent mzdového oddelenia si od januára 2023 posielal na vlastné účty peniaze mestskej časti. Škoda presiahla 2,7 milióna eur (v roku 2023 približne 400 tisíc, v roku 2024 zhruba 1,3 milióna). Hrčka to označil za obrovské zlyhanie kontrolných mechanizmov, ku koncu mája 2025 sa vzdal funkcie a zastupovala ho vicestarostka Iveta Jančoková. V doplňujúcich voľbách 6. septembra 2025 potom kandidoval znova a s 12 260 hlasmi (78,58 %) porazil poslanca Juraja Mravca (3 341 hlasov). K urnám však prišlo iba 16,27 % voličov. V júni 2026 oznámil, že o post starostu sa uchádza štvrtý raz, tentoraz pod značkou strany Krajina a s podporou KDH.

Petržalka mala k 31. 12. 2024 necelých 116 000 obyvateľov s trvalým pobytom a počet mierne klesá (116 713 v roku 2022, 116 343 v roku 2023). Pri prepočtoch na obyvateľa sa v texte používa hodnota 116 000.

1. Veľká oprava chodníkov vo vlastnej réžii

„Kompletná obnova povrchov všetkých chodníkov, ciest, parkovísk a terás by stála približne 150 000 000 eur. Disponibilný rozpočet mestskej časti Petržalka bol v minulom období približne 6-7 miliónov eur ročne." (Petržalské noviny, december 2022)

„V najbližších troch rokoch pôjde okolo 75 percent disponibilných finančných prostriedkov mestskej časti" na opravu chodníkov, spolu 180 000 m². (Bratislavské noviny, júl 2024)

„Za osem rokov vyasfaltujeme všetky chodníky v Petržalke." (ASB, apríl 2025)

Toto je projekt, s ktorým si Petržalčania Hrčkovo druhé obdobie spoja najviac, a zároveň jediný sľub, kde má mestská časť ako-tak merateľné výsledky. Petržalka spravuje takmer 653 000 m² chodníkov, 467 000 m² komunikácií a 769 000 m² parkovísk. V rokoch 2020 a 2021 opravila asi 30 000 m² a v roku 2022 plánovala ďalších 14 500 m². Od roku 2023 zvolila iný model: kúpila vlastné finišery a asfaltuje s vlastnými zamestnancami. V roku 2024 investovala do techniky približne 1,2 milióna eur, dnes má tri finišery, štyri valce a štyri rezačky asfaltu.

Výkony sú na petržalské pomery nevídané, no za plánom zaostávajú. Cieľ na rok 2024 bol 60 000 m², reálne sa podľa webu mestskej časti obnovilo 48 000 m² na Dvoroch a v Hájoch, starosta výpadok vysvetlil poruchami strojov. Za roky 2023 a 2024 spolu úrad uvádza vyše 60 000 m², v roku 2025 prišli na rad Lúky a v lete 2026 mestská časť hlásila 18 410 m² na Dvoroch 5 a 6 za približne 374 000 eur. Súhrnné číslo za celé obdobie úrad nezverejnil, z čiastkových údajov však vychádza, že trojročný plán 180 000 m² sa do volieb nenaplní, aj keď jeho väčšia časť áno. Pre poriadok: aj celý plán by znamenal obnovu asi 28 % petržalských chodníkov, sľub „všetky chodníky za osem rokov" sa teda týka až budúceho obdobia.

Peniaze sú tu dobre čitateľné. V roku 2024 išlo na chodníky a komunikácie 1,3 milióna eur z kapitálových výdavkov a ďalších 1,29 milióna z rezervného fondu na údržbu, dokopy okolo 22 eur na obyvateľa, k tomu spomínaná technika. Rozpočtované 3 milióny predstavujú 26 eur na obyvateľa, čo je porovnateľné s Ružinovom, ktorý na rok 2024 vyčlenil na cesty, chodníky a parkoviská 2,3 milióna eur pri 83 401 obyvateľoch (27,6 eura na obyvateľa). Rozdiel je v tom, koľko sa za tie peniaze urobí: pri cene okolo 20 eur za m², ktorá vychádza z údajov mestskej časti o Dvoroch 5 a 6, dostane Petržalka za rovnaké peniaze dva- až trikrát viac plochy ako samosprávy, ktoré si objednávajú firmy.

Lenže presne tu je aj slabina. Mestská časť argumentuje cenou 30 až 40 eur za m² oproti „násobne drahším" dodávateľom, kritici pripomínajú, že dodávateľská cena 55 až 70 eur zahŕňa obrubníky a päťročnú záruku. Obyvatelia opakovane kritizovali nedorobené okraje, prechody do trávnika, mláky a v lete 2026 aj to, že tmavý asfalt sa prehrieva; jeden zo stavbárov v médiách varoval, že „pri takejto kvalite práce budete o pár rokov ľutovať túto lacnú realizáciu". Hrčka odpovedá, že chyby sa týkajú menej ako percenta plochy a sú „estetické, nie funkčné". Ľuďom to zatiaľ stačí: v prieskume agentúry AKO z apríla 2026 hodnotilo opravy pozitívne 67 % Petržalčanov. Či lacný asfalt bez obrubníkov vydrží, ukáže až niekoľko zím.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

2. Športová infraštruktúra: hala Pankúchova, školské bazény, haly Prokofievova a Draždiak

„Výstavba novej športovej haly Pankúchova a Arény Draždiak, obnova zatvorených školských bazénov, rekonštrukcie a výstavba atletických dráh." (priority Jána Hrčku, Bratislavak, september 2025)

Šport je oblasť, kde Hrčka odovzdáva najviac hotových stavieb, a preto mu ju treba priznať bez väčších výhrad. Multifunkčná hala na Pankúchovej má za sebou typický petržalský príbeh: po petícii obyvateľov sa vo februári 2023 presunula z pôvodného miesta medzi školami na plochu futbalového ihriska, stavať sa začalo v júli 2023, kolaudácia prišla v decembri 2024, testovacia prevádzka pre školy trvala do leta a slávnostné otvorenie pre verejnosť bolo 1. septembra 2025. Pôvodný rozpočet 2,5 milióna eur (1,2 milióna dotácia MIRRI, 500 tisíc z rezervy, 800 tisíc úver) narástol podľa Bratislavských novín na 3,7 milióna, čo je o 48 % viac. Hala má hľadisko pre 150 ľudí a mobilnú tribúnu pre ďalších sto.

Školské bazény boli od pandémie zatvorené a chátrali. Petržalka postupne otvorila tri: Pankúchova (kolaudácia jún 2024, približne 2,3 milióna eur), Holíčska (jeseň 2025, asi 1,5 milióna) a Budatínska (práce od februára do decembra 2025, vyše 1,9 milióna, z toho 1,1 milióna dotácia). Peniaze prišli z veľkej časti z Fondu na podporu športu, teda od štátu. Od januára 2026 sú dva bazény otvorené aj verejnosti za 4,50 eura na hodinu, hoci len dva večery v týždni. Štvrtý bazén na Turnianskej je zatiaľ na papieri a má sa platiť z nového úveru. K tomu pribudla zrekonštruovaná hala na Prokofievovej (fasáda ešte čaká), nafukovacia Veolia Aréna Draždiak s ľadovou plochou otvorená v apríli 2025 a v decembri 2025 bezplatné klzisko 20 × 40 metrov na Námestí Republiky.

Za roky 2023 až 2025 minula mestská časť na šport podľa záverečných účtov zhruba 8,8 milióna eur kapitálových výdavkov, čo je asi 76 eur na obyvateľa. Podstatnú časť zaplatili štátne a európske dotácie (1,2 milióna od MIRRI na halu, 1,1 milióna na bazén Budatínska, Fond na podporu športu pri ďalších dvoch bazénoch), no získať ich a stavby dokončiť je práca, ktorú predchádzajúce vedenia nezvládli. Otázkou zostáva prevádzka: športová infraštruktúra je energeticky náročná a jej bežné náklady ponesie rozpočet, ktorý po sprenevere a s 20-miliónovým úverom nebude taký pohodlný ako v roku 2023.

Hodnotenie: Splnené

3. Seniori: denný stacionár a viac miest v zariadeniach opatrovateľskej služby

„Za dvadsať rokov sa na Slovensku zvýšil počet seniorov o 50 %, ale v Petržalke to bolo takmer 500 %. […] Na ňu musí nadväzovať denný stacionár, niečo ako denná materská škola pre seniorov a následne bude potrebné navýšiť kapacity v zariadeniach opatrovateľskej služby." (Petržalské noviny, december 2022)

Starosta si sám v decembri 2022 zaradil seniorov na prvé miesto a argumentoval starnutím sídliska, ktoré je najrýchlejšie na Slovensku. O to horšie vyznieva bilancia. Nové zariadenie opatrovateľskej služby, pre ktoré mala mestská časť vyhlásiť architektonickú súťaž na Osuského už v apríli 2021, sa dnes pripravuje na Haanovej, kde je podľa úradu „vo fáze prípravy realizačného projektu", povoľovanie sa malo skončiť v máji 2026 a rekonštrukcia začať v roku 2027. Stáť má 4,1 milióna eur, 1,6 milióna Petržalka žiada od župy, 2,5 milióna si vzala z 20-miliónového úveru. Denný stacionár na Osuského je tiež len v realizačnom projekte, v rozpočte na rok 2026 má 1,7 milióna eur. Kapacita pobytových zariadení opatrovateľskej služby (Mlynarovičova, Vavilovova) je podľa oficiálneho sprievodcu službami 50 lôžok, presne toľko ako v roku 2021, keď úrad písal, že dopyt vysoko prekračuje kapacitu. Ešte v roku 2019 pritom Petržalka ohlasovala stacionár pre 24 klientov na Vavilovovej za 693 tisíc eur z eurofondov s termínom marec 2021. Ani ten v zozname služieb nefiguruje.

Čo sa reálne urobilo, sú mäkké opatrenia: šesť denných centier dostalo bohatší program, seniori majú zadarmo vstup do zrekonštruovanej haly na Prokofievovej a permanentky do bazénov, funguje Seniorfest a klubovňa aktívnych seniorov na Osuského, tá ale vznikla už v októbri 2021. Výdajňa obedov na Osuského hlási naplnenú kapacitu. Zvláštnu pointu dodáva prípad Centra mentálneho zdravia Matka, psychiatrického stacionára, ktorý v petržalských priestoroch fungoval od roku 2004 pre 20 až 40 pacientov denne. Mestská časť mu k 31. decembru 2024 nepredĺžila nájom po tom, čo sadzba stúpla z 13,50 na 43 až 45 eur za m². Kým sľúbený stacionár pre seniorov existuje na výkresoch, ten skutočný skončil.

Hodnotenie: Nesplnené

4. Verejné jasle a telocvične na strechách škôlok

„Budovať telocvične na strechách materských škôl. […] Na strechu dáme fotovoltaiku a klímu a cez leto to krásne vychladí." (Petržalské noviny, december 2022)

V ďalšej fáze „by mali prísť na rad aj verejné jasle", ktoré v Petržalke neexistujú. (petrzalka.sk, október 2022)

Oba nápady zneli v roku 2022 originálne a oba ostali nápadmi. Verejné jasle Petržalka nemá ani v roku 2026 a v žiadnom rozpočte za toto obdobie sa neobjavili ako investičná položka. Telocvičňa na streche škôlky nevznikla ani jedna. Namiesto toho išli peniaze na energetickú obnovu: MŠ Ševčenkova dostala zateplenie za približne 338 tisíc eur (december 2025), od marca 2026 sa zatepľujú MŠ Pifflova, Lietavská a Bohrova po zhruba 426 tisíc eur a z Plánu obnovy ide 510 tisíc na strechy a okná ďalších budov. Sú to rozumné investície, len nie tie, ktoré starosta sľuboval. Východiskovú pozíciu mal pritom pohodlnú: v roku 2022 hlásili petržalské škôlky po dekáde prvýkrát voľné miesta (27 MŠ, vyše 3 200 miest), takže kapacity netlačili a priestor na experimenty bol.

Hodnotenie: Nesplnené

5. Rekonštrukcie škôl: kuchyne, toalety a energetická obnova

„Dokončiť rekonštrukcie kuchýň a toaliet na ZŠ, vytvoriť kapacity pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami." (Petržalské noviny, december 2022)

„Rozšírenie kapacít škôlok a obnovy jedální a toaliet, zvyšovanie energetickej efektívnosti školských budov." (Bratislavak, september 2025)

Školstvo je najväčšia položka petržalského rozpočtu, jeho bežné výdavky narástli z 36 miliónov eur v roku 2024 na vyše 45 miliónov v roku 2026. Kapitálovo dala mestská časť v roku 2024 na „zlepšenie technického stavu budov" škôl a škôlok 2,26 milióna eur a v roku 2025 čerpal program vzdelávania 3,31 milióna. Zoznam dokončených kuchýň a toaliet však úrad nikdy súhrnne nezverejnil a je príznačné, že rekonštrukcia školskej jedálne je stále medzi účelmi 20-miliónového úveru z novembra 2025. V programovom rozpočte na rok 2025 mali jedálne materských škôl vyčlenených iba 64 tisíc eur. Sľub sa tak plní po kúskoch a bez toho, aby ho bolo možné odškrtnúť.

Veľké školské investície sa presunuli na koniec obdobia a za jeho hranicu: ZŠ Gessayova má prejsť obnovou za 3,5 milióna eur v roku 2026 (časť z úveru, asi 2,5 milióna z SIEA), ZŠ Pankúchova za 3,9 milióna v roku 2027. Rozpočet na rok 2026 obsahuje aj 9,3 milióna na úplne novú základnú školu v Slnečniciach. Pozemok s rozlohou vyše 6 000 m² prevzala mestská časť bezodplatne od developera Cresco, financovanie je však podľa vlastných slov úradu „zatiaľ otvorené" a výstavba sa čaká „o pár rokov". Zapísať do volebného rozpočtu deväť miliónov na stavbu bez zabezpečených peňazí je gesto, nie investícia.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

6. Parkovanie: petržalský systém a zóny PAAS

„Nie je naším cieľom nerezidentov za každú cenu vyhodiť." (Ján Hrčka o petržalskom parkovacom systéme, Bratislavské noviny, október 2022)

Parkovanie chce starosta riešiť „po zavedení zón v Petržalke", až za seniormi, školstvom a verejným priestorom. (Petržalské noviny, december 2022)

Petržalka má dve parkovacie politiky naraz a ani jedna nefunguje tak, ako mala. Vlastný „modrý" systém spustila mestská časť v septembri a októbri 2022 v ôsmich lokalitách (Dvory I, II, III, V, VI, Stará Petržalka, Lúky VI, Háje I), rezidenti v ňom neplatia nič. V januári 2024 proti nemu podala protest okresná prokurátorka s tým, že samospráva „nemôže prevádzkovať rezidenčné parkovanie, len určiť dopravné značky". V decembri 2024 to potvrdil generálny prokurátor Maroš Žilinka: systém je podľa prokuratúry v rozpore so zákonom a nezákonné sú aj pokuty. Prokuratúra podala 76 protestov proti konkrétnym rozhodnutiam, tým, ktoré smerovali na dopravný inšpektorát, bolo vyhovené. Hrčkova odpoveď znela: „Prešlo to legitímnym procesom, je to schválené. Pokiaľ súd nerozhodne inak, tak značky platia." Právnu neistotu tým nevyriešil, len ju odložil.

Celomestský PAAS sa medzitým do Petržalky dostáva tempom, ktoré neuspokojuje nikoho. Vo februári 2023 mestská časť sľubovala zóny na Dvoroch 5 a 6, v Hájoch 2 a 3 a okolo Osuského ešte v tom roku. Reálne pribudli Dvory V a VI v septembri 2023 a Háje II a III až v auguste a októbri 2025; Háje I a Dvory I až III sú plánované na rok 2026, Lúky nemajú ani termín. Za štyri roky teda k zóne Dvory IV z januára 2022 pribudli dve. Zóny pripravuje magistrát v spolupráci s mestskou časťou, tá však svoju energiu vložila do vlastného systému. V prieskume AKO z novembra 2024 bolo s PAAS nespokojných 53,9 % Petržalčanov a takmer 70 % chcelo o ňom referendum. Hrčka ho navrhol, poslanci Tímu Bratislava a PS ho odmietli, starosta na to nepodpísal rozpočet a Petržalka vstúpila do roku 2025 v rozpočtovom provizóriu. Do kampane na rok 2026 ide starosta s heslom „Petržalka ako jedna parkovacia zóna". To isté v podstate sľuboval už v roku 2018.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

7. Draždiak: kúpa jazera a obnova športového areálu

„Kúpa a revitalizácia športového areálu Draždiak, obnova infraštruktúry Veľkého Draždiaka." (priority Jána Hrčku, Bratislavak, september 2025)

Draždiak je popri chodníkoch druhá téma, ktorú si Hrčka zvolil ako vizitku, a treba povedať, že ju dotiahol. V septembri 2023 schválili poslanci kúpu tenisového areálu Slávie Právnik pri jazere (päť vonkajších a tri kryté kurty, budova, reštaurácia, ubytovňa) za dva milióny eur, podľa neskorších údajov 2,4 milióna. Na obnovu haly získala mestská časť v auguste 2024 vyše 2,05 milióna eur od SIEA, práce sa začali v auguste 2025 a končiť majú v lete 2026; spotreba energie má klesnúť o 62 %. V rozpočte na rok 2026 je na halu 3,3 milióna eur. Nafukovacia Veolia Aréna s ľadom pri jazere funguje od apríla 2025.

Najväčší krok prišiel tesne pred voľbami. V júni 2025 poslanci odsúhlasili odkúpenie dna a brehov Veľkého Draždiaka od štátneho podniku Lesy SR, zmluva sa podpísala začiatkom júna 2026 a Petržalka zaplatila vyše troch miliónov eur za viac ako 18 hektárov. Hrčka to nazval „jedným z najvýznamnejších krokov v modernej histórii mestskej časti" a zdôvodnil ochranou jazera pred developermi, ktorí majú na susedných parcelách povolené projekty. To je legitímny argument, hoci vlastníctvo dna jazera samo osebe výstavbu na cudzích pozemkoch nezastaví.

Načasovanie ďalších investícií už tak vznešené nie je. V júni 2026, štyri mesiace pred voľbami, mestská časť nainštalovala na jazere bezplatný nafukovací vodný park pre 130 ľudí za vyše 180 tisíc eur, s pontónom, vestami a mólom za ďalších približne 37 tisíc. Kritici hovorili o „cirkuse na vode" a kupovaní hlasov, úrad sa bráni prieskumom, v ktorom 70,7 % ľudí hodnotí investície do Draždiaka pozitívne. Za zmienku stojí aj to, že tenisový klub PROset, ktorý v areáli pôsobí od roku 1996, dostáva od mestskej časti už len ročné nájomné zmluvy namiesto desaťročných, a poslanci úradu vyčítali, že tenisové areály sám prevádzkovať nevie.

Hodnotenie: Splnené

8. Kultúra: nové podujatia

„Rozširovať okruh tradičných a zaužívaných spoločenských podujatí. […] Zároveň však chcem s kolegami a partnermi prinášať aj úplne nové podujatia", konkrétne PetržalkaFest a Leto na Draždiaku. (Petržalské noviny, december 2022)

Toto je lacný a ľahko splniteľný sľub, no splnený je. Dni Petržalky sa v roku 2024 definitívne zmenili na trojdňový festival a v roku 2025 sa presunuli na nové miesto, Leto na Draždiaku bežalo v rokoch 2024 aj 2025 celé dva mesiace a v roku 2026 ho nahradilo Kultúrne leto v Petržalke s koncertmi a letnými kinami. PetržalkaFest má ročník 2026, Seniorfest pokračuje. Popularitu si získalo bezplatné klzisko na Námestí Republiky, ktoré starosta s obľubou opisuje ako jediné svojho druhu v okruhu 25 kilometrov. V predvolebnom roku sa z týchto podujatí prirodzene stáva aj kampaň, na tom však nie je nič, čo by nerobili starostovia inde.

Hodnotenie: Splnené

9. Verejný priestor: detské ihriská a zeleň

„Modernizácia desiatok verejných detských ihrísk. […] Výruby a obnova tisícov zanedbaných stromov." (priority Jána Hrčku, Bratislavak, september 2025)

Petržalka spravuje 55 verejných detských ihrísk a 160 hektárov zelene. Harmonogram obnovy ihrísk z roku 2020 sa podľa hovorkyne rozpadol, keď sa ľudia postavili proti ich zatváraniu, a ďalej ho spomalili pandémia a ceny materiálov. V roku 2024 mestská časť obnovila za 250 tisíc eur tri ihriská (Starhradská, Šintavská, Žehrianska), na Haanovej pribudlo osem herných prvkov, v roku 2025 pokračovala Žehrianska. Sú to jednotky, nie „desiatky". Pri stromoch je to podobné: podľa webu mestskej časti vysadila na jeseň 2023 asi 57 stromov, na jar 2024 129, na jeseň 2024 130 a na jeseň 2025 240 stromov a 163 krov. Dokopy okolo 560 stromov za tri roky, pri sľube „tisícov" obnovených stromov je to zhruba polovica tempa, aké by bolo treba.

Skutočnou zmenou v starostlivosti o verejný priestor je model vlastnej údržby, ktorý Hrčka buduje od prvého obdobia. Oddelenie údržby narástlo zo 40 na 120 ľudí (2022) s cieľom 150, mestská časť kosí, čistí, maľuje priechody aj asfaltuje sama a od roku 2025 preberá do správy parky v Slnečniciach v hodnote takmer 11 miliónov eur. Podmienka starostu, že 85 % prác musí byť zvládnuteľných strojovo („nemôžeme strojovo udržiavať celú Petržalku a mať desať záhradníkov len pre parky v Slnečniciach"), dobre vystihuje jeho prístup: efektívnosť pred estetikou.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

10. Hospodárenie, „vlastná réžia" a kontrola úradu

„Chcel by som voľné kapacity v oblasti verejno-prospešných služieb začať ako mestská časť využívať aj na podnikateľskú činnosť, čím by bolo možné si časť výpadku príjmov zarobiť." (Petržalské noviny, december 2022)

Čísla o hospodárení boli dlho Hrčkovým najsilnejším argumentom. Rok 2023 skončil podľa záverečného účtu s prebytkom 13,2 milióna eur, dlh mestskej časti bol ku koncu roka 2024 iba 3,27 milióna (4,22 % bežných príjmov) a rezervný fond stúpol z 3,67 milióna na konci roka 2024 na 5,14 milióna o rok neskôr. Kapitálové výdavky rástli: 5,34 milióna eur v roku 2023 (46 eur na obyvateľa), 9,06 milióna v roku 2024 (78 eur) a 8,09 milióna v roku 2025 (70 eur). Pre porovnanie, Nové Mesto preinvestovalo v roku 2024 2,29 milióna eur pri 45 591 obyvateľoch, teda 50 eur na hlavu. Petržalka teda investuje viac než porovnateľné mestské časti, ale výrazne menej, než si sama naplánuje: v roku 2023 vyčerpala 75 % kapitálového rozpočtu, v roku 2024 91 % a v roku 2025 iba 54 % (8,1 z takmer 15 miliónov), oficiálne „pre posun realizácie niektorých investícií". Podnikateľská činnosť verejnoprospešných služieb, ktorá mala doplniť príjmy, sa nikdy nerozbehla; „vlastná réžia" sa prejavila skôr dovnútra, v technike za milióny a v tom, že úrad sám prevádzkuje haly aj bazény.

Potom prišiel máj 2025. Referent mzdového oddelenia, zamestnaný od septembra 2020, si vyše dva roky posielal na vlastné účty peniaze určené na mzdy, kým si to nevšimla banka. Úrad si nevšimol nič. Výsledok 2,7 milióna eur je viac, než Petržalka za celý rok 2023 minula na údržbu komunikácií a nákup techniky dokopy. Časť škody za rok 2025 (959 tisíc eur) vedie mestská časť ako mimorozpočtovú pohľadávku a účtovný výsledok roka 2025 skončil v strate 4,24 milióna eur. Hrčka odstúpil, po troch mesiacoch sa nechal znovu zvoliť a medzitým prijal odstupné vo výške troch platov (22 tisíc eur v hrubom), za čo ho poslanec Adam Sarlós označil za autora „premysleného marketingového ťahu". Starosta pripomína, že si roky nedal zvýšiť plat a nevyplatil nevyčerpanú dovolenku. Plat mu poslanci v júni 2024 predsa len zdvihli o 30 % na 7 400 eur, s odôvodnením, že Petržalka patrí medzi najlepšie hospodáriace samosprávy.

Koniec obdobia pridal dva obraty. V novembri 2025 si mestská časť schválila najvyšší úver vo svojej histórii, 20 miliónov eur na desať rokov s fixom 2,25 % na tri roky, hoci Hrčka aj vicestarosta Ján Karman predtým kritizovali 30-miliónový úver magistrátu. Zadlženie má stúpnuť z približne 3 % na 29 % bežných príjmov, argumentom je dlhová brzda štátu. A rozpočet na volebný rok 2026 počíta s rekordnými 53 miliónmi eur kapitálových výdavkov, teda so šesťnásobkom toho, čo úrad dokázal reálne preinvestovať v roku 2025. K tomu beží súdny spor s magistrátom o financovanie škôlok (Petržalka žaluje 4,3 z nárokovaných 8,9 milióna eur, mesto ponúklo dovedna 2,3 milióna), v ktorom súd zrušil platobný rozkaz a advokáti majú dohodnutú 20-percentnú odmenu z vymoženej sumy.

Hodnotenie: Čiastočne splnené

11. Kamerový systém v školách a na ihriskách

Kamery „by sa mali inštalovať prednostne v areáloch materských a základných škôl, na verejných ihriskách a športoviskách." (Petržalské noviny, december 2022)

Mestská časť za celé obdobie nezverejnila, koľko kamier osadila, kde a za koľko, a v jej rozpočtových správach kamerový systém ako samostatná položka nevystupuje. V prieskume z apríla 2026 pripisovalo 47,9 % Petržalčanov kompetenciu za bezpečnosť magistrátu a 32,7 % štátu, mestskú časť za ňu zjavne nikto nepovažuje za zodpovednú. Bez dát sa tento sľub hodnotiť nedá.

Hodnotenie: Nedá sa posúdiť

Celkové zhrnutie

Záverečný komentár

Hrčkovo druhé obdobie má jasný rukopis: betón, asfalt a stroje. Hala na Pankúchovej, tri otvorené školské bazény, kúpený Draždiak a desiatky tisíc metrov štvorcových nových chodníkov sú výsledky, ktoré si Petržalčan môže pozrieť a väčšinou ich aj oceňuje. Model vlastnej údržby s vlastnou technikou je v bratislavských pomeroch ojedinelý a robí z každého eura viac plochy než dodávateľské zákazky, aj keď za cenu, ktorej trvanlivosť sa ešte len ukáže. Priorita číslo jeden z decembra 2022, seniori, však skončila na výkresoch: stacionár ani nové lôžka opatrovateľskej služby nevznikli a stavať sa začne najskôr v roku 2027. Jasle a telocvične na strechách škôlok zostali nápadmi z rozhovoru. Parkovanie sa za štyri roky posunulo o dve zóny PAAS a jeden protest generálneho prokurátora.

Nad tým všetkým leží sprenevera 2,7 milióna eur, ktorú úrad vyše dva roky nezaregistroval a ktorá spochybnila práve to, na čom si Hrčka zakladal najviac, teda poriadok v hospodárení. Voliči mu to v septembri 2025 odpustili pomerom 78 ku 21, no rozhodovalo ich len 16 %. Do volieb 2026 ide starosta s rekordným rozpočtom, 20-miliónovým úverom, nafukovacím parkom na jazere a s prísľubom, že „všetky chodníky" vyasfaltuje do roku 2033. Reálne odovzdáva samosprávu, ktorá vie stavať a upratovať, no v sociálnej oblasti a vo vnútornej kontrole má za sebou štyri stratené roky.

Metodická poznámka: Hrčka v roku 2022 nezverejnil štruktúrovaný volebný program na samostatnom webe. Tento report rekonštruuje jeho sľuby predovšetkým z rozsiahleho rozhovoru „Najväčšie výzvy nasledujúcich rokov" v Petržalských novinách z decembra 2022, kde ako čerstvo znovuzvolený starosta vymenoval priority na roky 2022 až 2026. Dopĺňajú ich vyjadrenia z kampane pred doplňujúcimi voľbami v septembri 2025, podcast pre ASB z apríla 2025 a rozpočtové dokumenty mestskej časti. Hodnotí sa obdobie od novembra 2022 do augusta 2026, teda vrátane troch mesiacov, keď Hrčka starostom nebol.

Poznámka: Hodnotenie vychádza z verejne dostupných informácií (médiá, web MČ, rozpočty). Hodnotenie je subjektívne a nereprezentuje stanovisko žiadnej inštitúcie.